Vďaka tebe už viem, že exis­tuje čistá láska. Druh lásky, ktorý ma kaž­do­denne učí, aby som bola tr­pez­livá. Druh lásky, ktorý mi ne­ub­líži, pre­tože padá po­malý a ne­vy­vo­láva vo mne strach z výšky. Ten druh lásky, vďaka kto­rému sa cí­tim po­kojne a ra­ci­onálne, ale to ne­zna­mená, že som slepá voči pred­sud­kom a žiar­li­vosti.

Od­kedy som ťa stretla, te­raz ve­rím, že sku­točná láska exis­tuje. Taká láska, kvôli kto­rej do­ká­žem upred­nost­niť tvoje šťas­tie a na ni­čom inom ne­zá­leží. Láska, ktorá si ne­vy­ža­duje žiadne dô­vody, vy­svet­le­nia alebo odô­vod­ne­nia.

Ne­zá­le­žalo na roz­die­loch, ktoré sme mali. Na vzťa­hoch v ro­din­nom pro­stredí, ná­bo­žen­stve alebo na na­šej mi­nu­losti. Jed­no­du­cho som ťa mi­lo­vala a chcela som, aby bolo tvoje šťas­tie aj moje.

Od­kedy som ťa stretla, už viem, že láska by ma mala ro­biť sil­nej­šou a nie zra­ni­teľ­nej­šou. Bez toho, aby si bol môj si ma na­učil byť voči sebe úp­rimná. Bez toho, aby si bol môj si ma na­učil, že sku­točná láska by ne­mala byť o po­náh­ľaní, ale že všetko si vy­ža­duje čas na rast, vrá­tane tvojho cí­te­nia voči mne.

Bez toho, aby si bol môj, si ma na­učil mi­lo­vať samu seba. Po­maly sa učím, že mi­lo­vať nie­koho nie vždy zna­mená, že by som ho mala vlast­niť.

zdroj: unsp­lash.com

Te­raz chá­pem, že je možné mi­lo­vať nie­koho tak hl­boko, aby bol môj. Je možné nie­koho mi­lo­vať z ce­lého srdca a zá­ro­veň ho oslo­bo­diť; pre­tože lásku by ľu­dia mali cí­tiť ako slo­bodu a nie vä­ze­nie.

Láska je o tom, že máme vieru, že ves­mír vždy na­praví naše zlo­mené srd­cia, aj vtedy, keď bu­deme od­mie­taní a skla­maní vlast­nými oča­ká­va­niami. Láska je tr­pez­livá a čaká na per­fektné na­ča­so­va­nie stret­nu­tia s oso­bou, ktorá nás bude mi­lo­vať rov­nako.

Už chá­pem, že byť mi­lo­vaný nie je to isté, ako byť zvo­lený.

Ak si ma na konci dňa ne­vy­be­rieš ako svoju, bu­dem stále pre­sved­čená o tom, že láska, ktorú som po celý čas cí­tila, bola re­álna a úp­rimná.

Iných ľudí bu­dem mi­lo­vať už len bez akých­koľ­vek oča­ká­vaní, že sa mi to vráti. Bu­dem ich mi­lo­vať úp­rimne.

Ne­mô­žem ťa do­nú­tiť, aby si si ma vy­bral a to je v po­riadku. Nie je to smutné ani pa­te­tické a ja som na­opak hrdá na seba. Som hrdá, že mô­žem mi­lo­vať nie­koho tak hl­boko bez toho, aby som sa ne­zrú­tila a ni­kdy ne­oča­ká­vala, že bu­dem tvoja. Nie veľa ľudí ťa mohlo a bude môcť mi­lo­vať tak čisto a úp­rimne ako ja; ďa­ku­jem ti za to, že si ma veľa vecí o láske na­učil bez toho, aby si bol môj.

Ne­chá­vam ťa už ísť na­dobro, pre­tože si vy­be­rám seba. Po pr­vý­krát.

Komentáre