Ľu­dia pri­chá­dzajú a od­chá­dzajú. Ži­vot však ply­nie ďa­lej a tebe ne­zos­táva nič iné, len ako sa s tým zmie­riť. Koľ­ko­krát si už pla­kala, pre­klí­nala alebo ťa to skrátka mr­zelo, že člo­vek, s kto­rým si trá­vila toľko času sa stal už len spo­mien­kou? 

Či už je to o par­tne­rovi, dob­rej ka­ma­rátke či ka­ma­rá­tovi, bolí to. Strata. Ten čas, ktorý už spolu ne­pre­ži­jete. Ke­dysi som bola na to dosť skep­tická. Všetko som to brala prí­liš vážne a možno sa až upla na ľudí. Po­va­žo­vala som to za „do­ži­votné“.

Te­raz, už o kú­sok star­šia a ve­rím že aj múd­rej­šia, viem, že via­zať sa na ľudí ne­robí dob­rotu. Jasné, že pre svo­jich dra­hých pria­te­ľov uro­bím veľa, no viem, kedy je dobré „zba­viť“ sa fa­loš­ného pria­teľa, aby som si ne­ub­li­žo­vala sama. Ta­kisto viem, že ci­tát „Pre dob­rých ľudí sa oplatí tr­pieť.“ nie tak cel­kom pravda. Pre­tože má­lo­kedy tr­píš pre tých správ­nych. Pre­tože oni sami ti ne­do­vo­lia tr­pieť a je to ma­xi­málne sta­rosť o toho dru­hého a po­moc. Nie tr­pieť a zná­šať klam­stvá, po­ni­žo­va­nie a ub­li­žo­va­nie. A je jedno, či je to vo vzťahu alebo v pria­teľ­stve.

Čí­tala som mi­nule nie­kde, že ak stra­tíš nie­koho, no pri­tom náj­deš seba, vy­hral si. Ne­mám čo do­dať.

zdroj: flickr.com

Čo nám iné zo­stáva? Vy­chut­nať si to všetko a pri­jať to. Je­dine tak môžme ísť ďa­lej. Pa­mä­táš si ešte na tú skvelú ka­mošku zo 14stich ro­kov? Už ani moc nie, všakže? Vlastne ani ne­vieš, kde je a ako sa jej darí. A vtedy ťa tak mr­zelo, keď ťa zra­dila

Pa­mä­táš si na toho fe­šáka v 16tich ro­koch, ktorý ťa iba vy­užil a od­ko­pol? Pa­mä­táš si, ako si vtedy pla­kala? Už ani nie, však? 

Znie to ako klišé, ale aký by bol ten ži­vot nudný, keby sme ne­mali čo strá­cať, ob­ja­vo­vať a na­chá­dzať? Aký by to bol ži­vot, keby máš ne­us­tále tých is­tých ľudí pri sebe a stále by si bola taká istá?

zdroj: flickr.com

A na zá­ver je­den vý­rok:“ Ťažké časy sú po­žeh­na­ním v pre­stro­jení. Do­voľ ži­votu, aby ťa po­sil­nil. Bez ohľadu na to, ako veľmi to bolí, drž hlavu hore a po­kra­čuj ďa­lej. Spo­meň si na to vždy, keď máš ťažký deň, zlý me­siac, ťažký rok. Prav­dou je, že nie­kedy tie naj­ťaž­šie lek­cie, ktoré ťa učia, sú tie, ktoré tvoja duša naj­viac po­tre­buje.“

Komentáre