Či je nie­kto ex­tro­vert alebo in­tro­vert nie je tak úplne slo­bodné roz­hod­nu­tie. Nie­ktoré vlast­nosti máme vro­dené, na ďal­šie má vplyv oko­lie a iné ži­vot­nými skú­se­nos­ťami skrátka zís­kame. Ani to či je nie­kto san­gvi­nik, me­lan­cho­lik, fleg­ma­tik alebo cho­le­rik si ne­vy­be­ráme. Áno, mô­žeme sa sna­žiť svoju osob­nosť ovlád­nuť alebo po­tla­čiť. Ale v hĺbke osta­neme rov­nakí. Preto ne­súďme či je lep­šie byť to či ono, pre­tože práve vďaka týmto od­liš­nos­tiam je svet ma­gické miesto.

Je ex­tro­vert pri­ro­dzený vodca?

V mno­hých prí­pa­doch na­ozaj áno. Často to ani nie je jeho cie­ľom. Jeho osob­nosť a cha­rizma však vy­ža­ruje niečo, čo ľudí priam pri­ťa­huje. Ne­tvr­dím, že in­tro­vert ne­môže byť vodca. Len si mys­lím, že majú ex­tro­verti jed­no­duch­šiu cestu. Už pri vchode do miest­nosti, nie­kedy po dl­h­šom po­byte v nej, si ich skrátka všim­nete. Ne­ro­bia to na­s­chvál ani ná­silne. Je to sú­časť ich osob­nosti. Pri po­hľade do mi­nu­losti, ale i do dneš­nej po­li­tiky vi­díme, že mnohí ex­tro­verti sú len tvá­rou a v po­zadí sú ľu­dia čo v sku­toč­nosti ťa­hajú za nitky. A nie­ktorí do­kážu pri­ro­dzene a dobre viesť, lebo to proste „majú v sebe“. Po­in­tou je, že ex­tro­verti do­kážu ľudí zau­jať. Do­kážu sa pre­dať. Pre nie­kto­rých je viesť priam osu­dom, i keď sa tomu brá­nia. Pre nie­kto­rých je to pre­klia­tím.

Ako by sme vlastne kla­si­fi­ko­vali vlast­nosti ex­tro­verta?

Rôzni au­tori uvá­dzajú rôzne vlast­nosti a ja nie som psy­cho­lóg, ale tu sú tie vše­obecne známe:

  1. spo­lo­čen­ský
  2. ko­mu­ni­ka­tívny
  3. ľahko nad­vä­zuje kon­takty
  4. tem­pe­ra­mentný, ener­gický
  5. smelý, prie­bojný
  6. ak­tívny
  7. ot­vo­rený

Ex­tro­ver­tnosť ne­musí zna­me­nať ne­ga­tí­vum

Ak sa nie­kto sa chová až pri­veľmi sr­dečne resp. podľa ne­ja­kého za­sta­ra­lého kó­dexu málo hanb­livo, ih­neď si o ňom po­mys­líme svoje. Bez pre­mys­le­nia a skôr ako ho spo­známe ho od­pí­šeme. „Je fa­lošný. Nie je nor­málne aby mal nie­kto toľko ka­ma­rá­tov. Ni­kto sa ne­môže toľko usmie­vať. Ne­hanbí sa za seba?“ Nie­kedy ich po­va­žu­jeme do­konca za na­mys­le­ných, lebo pô­so­bia akoby si mys­leli, že môžu všetko. Prav­dou je, že ta­kéto sprá­va­nie je sú­čas­ťou cha­rak­teru a pro­filu da­nej osoby. To, že sa ne­hanbí a nemá strach je viac ob­di­vu­hodné ako opo­vr­hnu­tia­hodné (po­kiaľ je to v roz­um­nej ro­vine). Ex­tro­ver­tnosť z ni­koho ne­robí zlého člo­veka. Býva k ľu­ďom viac sr­dečný a ot­vo­rený a mnohí ho za jeho úp­rim­nosť majú radi. Veľa zná­mych ne­musí zna­me­nať veľa pria­te­ľov. Ne­ho­vo­riac, že ich môže mať všet­kých úp­rimne rád, ne­musí by fa­lošný. Ani ne­musí chcieť v pr­vom rade zau­jať. Áno, je rád stre­do­bo­dom po­zor­nosti, ale vie ju do­priať aj nie­komu inému.

Ma­gic sun­sets with @na­tha­lya.cab­ral for @va­nilla.swim ⛵️

A post sha­red by Louis Fraga (@lou­isf­raga) on

Buďme fé­roví

Mô­žeme ovplyv­niť to kým sme. Do­konca mô­žeme ovplyv­niť aj to akí sme. Ži­votné skú­se­nosti nás často na­dobro zme­nia alebo po­zna­čia. Vní­majme to ako sa ľu­dia okolo nás cí­tia, akí sú. Je v pod­state jedno či ste ex­tro­vert alebo in­tro­vert. Dobré pria­teľ­stvá a vzťahy na tejto psy­cho­lo­gic­kej de­fi­ní­cií ne­stoja. Ak sa ľú­bite a do­ká­žete spolu ko­mu­ni­ko­vať, vy­hrali ste. Áno, táto de­fi­ní­cia do veľ­kej časti ovplyv­ňuje náš ži­vot a nie­kedy by sme sa jej naj­rad­šej zba­vili. Lenže je na­šou sú­čas­ťou ako hnedé vlasy (mô­žete ich pre­far­biť, ale z mysle ich ne­vy­ma­žete), ako ref­lex dý­cha­nia, skrátka je to dané. To naj­lep­šie čo mô­žete spra­viť je, že sa prij­mete a bu­dete mať radi presne takí, akí ste. Nie­kedy nás ľu­dia majú radi práve pre naše zlé stránky, pre­tože ony z nás ro­bia oby­čaj­ných a zra­ni­teľ­ných ľudí. Ex­tro­ver­tnosť nie je chyba ani trápna snaha zau­jať. Je to dar, len s ním mu­síme ve­dieť správne na­lo­žiť.

 

Komentáre