Čo naj­viac v ži­vote ľu­tu­jeme? V mi­nu­losti som spo­zo­ro­vala pár člán­kov, ktoré pí­sali o ľu­ďoch a o ča­kaní na smrť. Čo naj­viac ľu­to­vali? Bolo to mi­zerné za­rá­ba­nie pe­ňazí? Ľu­to­vali tie krásne šaty, ktoré si ni­kdy ne­kú­pili? Nie. Ľu­to­vali veci, ktoré ni­kdy ne­uro­bili, slová, ktoré ni­kdy ne­vys­lo­vili a lásku, ktorú ni­kdy ne­odo­vzdali.

Po­znáš to. Kaž­do­denná ru­tina. Vstať, za­ro­biť, ísť na kávu a po­tom opäť spať. Do­okola. Po­tom prejde nie­koľko ro­kov a ty si po­stupne za­čneš uve­do­mo­vať, čo všetko si za­žila alebo skôr ne­za­žila. Prečo si toľko od­mie­tala za­mi­lo­va­nie sa? Pre­tože tvoje srdce sa nech­celo zra­niť? Pre­tože lep­šie je byť sama a pred­stie­rať, že žiadne srdce ne­máš? Ľu­tu­ješ, že si mohla byť mil­šia na pár ľudí a po­ve­dať o svo­jich po­ci­toch. Ľu­tu­ješ, že si si mala pl­niť sny a žiť ži­vot tak, ako si ho pred­sta­vu­ješ.

unsp­lash.com

Ľu­tu­jeme ne­vy­slo­vené slová

Tie slová, ktoré mohli zme­niť celý náš ži­vot, keby naše ego si dalo as­poň chvíľu pauzu. Nie­kedy sta­čilo po­ve­dať pre­páč, mrzí ma to, na­ozaj ťa ľú­bim a všetko by bolo iné. Ty by si bola iná. Preto vždy ho­vor to, čo si mys­líš a ho­vor to, čo si o ľu­ďoch mys­líš. Po­vedz im, že ti na nich zá­leží, že si rada, že sú v tvo­jom ži­vote a že si za nich vďačná. Po­vedz čo cí­tiš, ho­vor o svo­jich po­ci­toch.

Ľu­tu­jeme to, že sme ne­vy­jad­rili lásku

Pa­mä­táš si, ako jedna tvoja veta mohla zme­niť tvoj po­stoj a po­stoj toho dru­hého? Pa­mä­táš si, keď si to ne­vys­lo­vila? Ľu­tu­jeme lásku, ktorú sme ne­pre­ja­vili. Naše ego nám po­ve­dalo, že ne­treba od­púš­ťať. Naše ego nám ne­do­vo­lilo sa za­mi­lo­vať. Mu­seli sme pred­stie­rať, že ni­koho ne­pot­re­bu­jeme.

Ľu­tu­jeme to, že sme ne­žili podľa seba

Čo na to po­ve­dia druhí? Ne­mala by som sa dať ostri­hať, pre­tože by ma všetci oho­vá­rali. Nie, mu­sím sa pris­pô­so­biť. Po­znáš to. Tieto otázky ti cho­dia hla­vou každý deň. Chceš za­pad­núť, chceš sa pris­pô­so­biť, no za­bú­daš na seba samú. Po­tlá­čaš svoju túžbu byť sama se­bou, len aby si sa nie­komu za­pá­čila. Pro­sím, ne­rob to. Ak chceš pí­sať, píš. Ak chceš ísť von v žl­tom tričku, choď. Ži svoj ži­vot. Ži podľa svo­jich pred­stáv, nie podľa pred­stáv iných.

Ľu­tu­jeme to, že sme sa prí­liš ve­no­vali ne­pod­stat­ným ve­ciam

Máme stres z práce, z par­tnera, z pria­te­ľov, z pe­ňazí. Ži­jeme pri­rýchlo a ne­vieme si nájsť ani ho­dinu denne pre seba. Kle­be­tíme, oho­vá­rame a ča­sto­krát sme ne­ná­vistní. Čo ti to však do tvojho ži­vota pri­nieslo? Bola si úp­rimne šťastná? Vždy sa snaž vo svo­jom ži­vote dá­vať zmy­sel dob­rým ve­ciam a cen­ným ľu­ďom, pre­tože to robí tvoj ži­vot krásny a je­di­nečný.

unsp­lash.com

Pro­sím, snaž sa nič vo svo­jom ži­vote ne­ľu­to­vať.

I tvoje dobré a zlé roz­hod­nu­tia ťa nie­kde po­su­nuli.

Pouč sa a choď ďa­lej.

No pro­sím, nič ne­ľu­tuj, drahá.

Komentáre