Na zvuk bu­díka si cez stra­paté vlasy pre­ha­dzu­jem pap­lón. Mod­lím sa, aby sa ne­ja­kým zá­ra­kom sám vy­pol a ja som tak ne­mu­sela vstať zo svo­jej per­fektne vy­hria­tej po­stele. Ná­stoj­čivé zvo­ne­nie však ne­us­táva, a tak sa na­čiah­nem a bu­dík vy­pnem. Myš­lienka, že ešte na chvíľu za­vriem oči je síce veľmi lá­kavá, no na po­kú­ša­nie šťas­teny dnes nie je čas.

Po­dobné rána plné ni­čom­ného šom­ra­nia a po­hŕda­nia nad akou­koľ­vek po­zi­tív­nou sprá­vou sú pre mňa na kaž­do­den­nom po­riadku. Dne­šok je však ešte horší. Dnes príde ona.

Po­znáš ten po­cit, keď vi­díš nie­koho, koho by si rad­šej ne­vi­dela? Pri pred­stave spo­mí­na­nej osoby sa ti mi­mo­voľne zvýši tlak, zo­vrieš pery a pri­žmú­riš oči, ako keby si dú­fala, že ti to v boji s niž­šou for­mou in­te­li­gen­cie zá­zra­kom po­môže. Máš? Te­raz k tomu pri­daj celý ví­kend v jej prí­tom­nosti, nú­tené roz­ho­vory, to­le­ro­vané otázky a fa­lošné úsmevy, pre­tože ako správna hos­ti­teľka by si mala byť schopná sa as­poň po­vzniesť nad chyby dru­hých a cho­vať sa k nim ako k rov­no­cen­ným. Keď už všetko zlyhá, buď jed­no­du­cho sama se­bou a ne­chaj ne­ná­visť spre­vá­dzanú uš­ti­pač­nými po­znám­kami po­maly vy­plá­vať na po­vrch.

Dobre. Nie, že by si ju priam ne­ná­vi­dela, to nie. Len pre­fe­ru­ješ svoj prostý ži­vot bez ná­ram­ných prek­va­pení v po­dobe no­vej pria­teľky tvojho brata. O to ale nejde. Môže to byť nová ka­moška tvo­jej naj­lep­šej pria­teľky, fra­jerka ka­ma­ráta z par­tie. Nech už ide o ko­ho­koľ­vek, pod­stata je jasná a tvo­jím je­di­ným ta­jom­ným že­la­ním je, aby bolo všetko tak, ako pred­tým. Pre­cho­vá­vať zášť predsa ne­robí dobre tvo­jej pleti. Mra­číš sa, ne­ga­tívne mys­líš a me­nej spíš. Kto ťa po­tom bude chcieť s ta­kými kruhmi pod očami?

Takže mysli po­zi­tívne

Brat predsa ni­kdy ne­bol ro­dinný typ, ur­čite sa v najb­liž­šej dobe ne­chystá do cho­múta, ibaže by bol do zväzku nú­tený ma­lou em­bry­o­nál­nou ne­ho­dou. Svadbu teda mô­žeme vy­lú­čiť. V prí­pade ich pr­vého spo­loč­ného bý­va­nia as­poň bu­deš mať viac po­koja. Oni nech si žijú šťastne, a najmä ďa­leko od teba. Ro­dinné oslavy a po­vinné náv­števy predsa zvlád­neš. Len si spo­meň na stre­távky zo stred­nej školy, aj tie zvlá­daš.

Ví­ken­dové náv­števy po­minú a ty si v ne­deľu ve­čer spo­kojne vy­lo­žíš nohy a po­vieš si, aké máš šťas­tie, že s vami ne­býva. Opäť sa stra­sieš pri myš­lienke na ňu. To nič. Zvyk­neš si.

Komentáre