Na zvuk budíka si cez strapaté vlasy prehadzujem paplón. Modlím sa, aby sa nejakým zárakom sám vypol a ja som tak nemusela vstať zo svojej perfektne vyhriatej postele. Nástojčivé zvonenie však neustáva, a tak sa načiahnem a budík vypnem. Myšlienka, že ešte na chvíľu zavriem oči je síce veľmi lákavá, no na pokúšanie šťasteny dnes nie je čas.

Podobné rána plné ničomného šomrania a pohŕdania nad akoukoľvek pozitívnou správou sú pre mňa na každodennom poriadku. Dnešok je však ešte horší. Dnes príde ona.

Poznáš ten pocit, keď vidíš niekoho, koho by si radšej nevidela? Pri predstave spomínanej osoby sa ti mimovoľne zvýši tlak, zovrieš pery a prižmúriš oči, ako keby si dúfala, že ti to v boji s nižšou formou inteligencie zázrakom pomôže. Máš? Teraz k tomu pridaj celý víkend v jej prítomnosti, nútené rozhovory, tolerované otázky a falošné úsmevy, pretože ako správna hostiteľka by si mala byť schopná sa aspoň povzniesť nad chyby druhých a chovať sa k nim ako k rovnocenným. Keď už všetko zlyhá, buď jednoducho sama sebou a nechaj nenávisť sprevádzanú uštipačnými poznámkami pomaly vyplávať na povrch.

Dobre. Nie, že by si ju priam nenávidela, to nie. Len preferuješ svoj prostý život bez náramných prekvapení v podobe novej priateľky tvojho brata. O to ale nejde. Môže to byť nová kamoška tvojej najlepšej priateľky, frajerka kamaráta z partie. Nech už ide o kohokoľvek, podstata je jasná a tvojím jediným tajomným želaním je, aby bolo všetko tak, ako predtým. Prechovávať zášť predsa nerobí dobre tvojej pleti. Mračíš sa, negatívne myslíš a menej spíš. Kto ťa potom bude chcieť s takými kruhmi pod očami?

Takže mysli pozitívne

Brat predsa nikdy nebol rodinný typ, určite sa v najbližšej dobe nechystá do chomúta, ibaže by bol do zväzku nútený malou embryonálnou nehodou. Svadbu teda môžeme vylúčiť. V prípade ich prvého spoločného bývania aspoň budeš mať viac pokoja. Oni nech si žijú šťastne, a najmä ďaleko od teba. Rodinné oslavy a povinné návštevy predsa zvládneš. Len si spomeň na stretávky zo strednej školy, aj tie zvládaš.

Víkendové návštevy pominú a ty si v nedeľu večer spokojne vyložíš nohy a povieš si, aké máš šťastie, že s vami nebýva. Opäť sa strasieš pri myšlienke na ňu. To nič. Zvykneš si.

Komentáre