Za­čalo to kla­sicky.
Ako jedno veľké klišé.

Bol si je­diný člo­vek, kto­rého som tu mala, keď som sa po ro­koch opäť vrá­tila do mesta. Bol si môj naj­lepší ka­ma­rát a po­tom prvá láska. A možno to, že si sa stal mo­jou lás­kou bola chyba.

Bol si je­diný člo­vek, kto­rému som ho­vo­rila čo­koľ­vek a ne­bála som sa, že ma bu­deš od­su­dzo­vať. Naše ka­ma­rát­stvo sa zme­nilo na vzťah a z det­ského cho­de­nia za ru­čičky sa po ro­koch vy­vi­nul pl­no­hod­notný vzťah. Ako sme rástli me­nili sa naše po­vahy. Už som v tebe ne­vi­dela naj­lep­šieho ka­ma­ráta, ale člo­veka, ktorý mi ne­vy­ho­vuje. Naše ná­zory sa lí­šili. Há­dali sme sa. A ako to už býva zvy­kom náš vzťah sa roz­pa­dol.

Bo­lelo to veľmi. Os­tala som sama a ve­dela som, že stať sa opäť tvo­jou ka­ma­rát­kou by bolo bo­les­tivé. Ty si ma tiež vo svo­jom ži­vote viac nech­cel. Po dl­hej dobe sme sa v nie­čom zhodli.

Čas ply­nul a ja som za­čala žiť bez teba. Chý­bal si mi. A veľmi, ale po­tom to pre­šlo.
Jedno ráno som sa zo­bu­dila a cí­tila som sa dobre. Bo­lesť z toho, že som stra­tila svoju prvú lásku bola preč. Moje srdce bolo za­ho­jené, ale predsa nie vy­lie­čené. Niečo mi chý­balo.

Chý­bal mi môj naj­lepší ka­ma­rát, ktorý sa stra­til. Ty si si me­dzi­tým na­šiel novú lásku a ja som ve­dela, že v tvo­jom ži­vote už pre mňa nie je miesto. Ani som ti nech­cela na­ru­šo­vať tvoj nový ži­vot bezo mňa. Načo?

Stále mi však niečo chý­balo.
Chý­balo mi to ako si sa na mňa po­zrel a ve­del si, že ma niečo trápi.
Chý­balo mi po­u­ží­va­nie na­šich pre­zý­vok, ktoré sme vy­mys­leli pre na­šich spo­loč­ných zná­mych.
Chý­balo mi naše pod­pi­cho­va­nie.
Chý­balo mi to, že som sa pred te­bou ne­mu­sela ni­kdy na nič hrať.

Po­tom sme sa stretli. Ná­ho­dou. Ja som bola smutná a ty si to vi­del. Sta­čil je­den tvoj po­hľad a ja som ve­dela, že si opäť tu. Že sa ti mô­žem vy­roz­prá­vať a aj som to uro­bila. Po­čú­val si ma a ob­jal. Cí­tila som vo vzdu­chu nos­tal­giu a mi­nu­losť. Po­roz­prá­vali sme sa a roz­lú­čili. V srdci som po­cí­tila po­koj. Ako sa ho­vorí v nú­dzi po­znáš pria­teľa.

Ak sa ti páči tvorba od au­torky Vera Pa­ra­dis, nav­štív aj jej blog na www.ve­ra­pa­ra­dis.com

foto: tum­blr.com

Komentáre