Každá si rada kúpi nové topánky, niečo pekné na seba, rady sa odmeníme návštevou kaderníčky či kozmetičky. Ako dlho si dokážeme vyberať správnu farbu topánok? Celú večnosť, že? Ostatne, naši partneri (ďakujme za ich trpezlivosť) by nám vedeli o tom rozprávať… Koľkokrát sa ale stane, že sa zamyslíš nad jedlom pred tým, než ho zješ?

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Na základe čoho si vyberáš, kým hodíš niečo v potravinách do košíka? Na základe reklamy? Tak, ako nám lahodí farba nových topánok, telu musí lahodiť jedlo, ktoré prijíma. Opakujem – telu musí lahodiť jedlo! Milí čitatelia, klobásky lahodia, ale nie telu!

Včera som si opäť vypočula moju mladú stonajúcu kamarátku… Vraj sa necíti dobre a musí brať lieky na zvýšený cholesterol. Počujem dobre? Dobre, každý máme svoje chvíle, keď sa necítime dobre a každý máme svoje choroby, ktoré jednoducho máme geneticky dané. Ale tých „chorých“ mladých ľudí, čo denne stretávam, je istotne viac ako dôchodcov v nákupnom centre počas výpredajov!

Po vypočutí chronologicky zoradeného zoznamu chorôb, ktoré mi teda s iskričkami v očiach kamoška vymenovala, som si zahryzla do jazyka…Kamoška moje prednášky o jej stravovaní a životospráve už veľmi dobre pozná. Veľmi dobre viem, ako ju takýto prednes „obťažuje“.

Hneď ako dohovorila, vrhla sa na jedlo, aby nedajbože, nemusela jesť svoju dávku liekov nalačno. Začalo to presladeným jogurtom značky „Poznáte z reklamy“, ktorý ale, bohužiaľ, s jogurtom nič spoločné nemá. Kamarátka už dopredu vycíti to moje zaškerenie, keď ju vidím jesť nejaké podobné odpadky a ja zase veľmi dobre poznám jej ohradzujúcu vetu: „Čo sa mračíš, veď toto je zdravé, nepozeráš reklamy?!“ Sú skutočne jogurty plné cukru, éčok a z mlieka umelo gravídnych kráv také zdravé, len preto, že tak reklama káže?

Po predjedle prišlo na rad 6 obyčajných pšeničných toastov so šunkou…nečakala na môj úškrn a rýchlo si nakrájala na tanier uhorku dovezenú z Azerbajdžanu zabalenú vo fólii, bez umytia! Popritom mala víťazoslávny pokrik: „Všímaš si tú uhorku? Že už sa snažím zdravo jesť?“ V týchto chvíľach jej rada pripomeniem obdobie, keď chodila pravidelne cvičiť a stravovala sa k tomu náležite, pod mojím dozorom. „Bola si vtedy chorá, bolo ti vtedy tak zle?“…jedinú horúčku, ktorú vtedy mala, bola len svalová z tréningu.healthy-people-woman-girlfoto: pexels.com

Šport mal pre ňu tak katastrofálny vedľajší účinok, že nemusela brať žiadne lieky. Stravu v tej dobe upravila len naozaj mierne, no pohyb spôsobil, že telo sa s nie úplne ideálnou stravou vedelo vysporiadať. Nerozumiem prečo, keď dnešní mladí ľudia poznajú odpoveď na svoje neduhy, nevystúpia zo svojej zóny komfortu, ale radšej zostanú šomrať pekne doma v teplúčku a chorí.

Vďaka mojej kamarátke už nebojujem s ľuďmi, čo zo seba robia odpadkový kôš. Hádžu do seba odpadky s vedomím, že to je zdravé! Veď reklamy tlčú do hlavy, že jedia správne veci… Áno, voľakedy nebol pšeničný chlebík modifikovaný a plný chémie, a kvôli tvrdej práci na poli bolo treba jesť výživné a ťažké jedlá, ale dokedy sa budeme tváriť, že tie potraviny sú stále to, čo za čias našich babičiek? Apropo, robíme tak tvrdo, aby sme si mohli dovoliť toľký kalorický príjem? Alebo len sedíme 8 hodín v práci…

Nie, nemoralizujem, prednášok o zdravej strave máme všetci plné zuby…Sama nie som zástancom paleo-raw-vege vyškatuľkovanej stravy. Ale niekedy sa stačí len viac zaujímať o to, čo jeme, prehodnocovať zdravšie verzie, čítať obal výrobku, zdvihnúť zadok! Verte alebo nie, bude nás to stáť menej peňazí a námahy, ako byť „chorí“.

Som zástancom svojho zdravého rozumu!

cover foto: www.nutritionpharma.com