… pre­tože ne­pat­rím ani me­dzi tie fa­rebné.

Ke­dysi dávno som si mys­lela, že mô­žem mi­lo­vať nie­koho, kto má len peknú tvár. No po­tom … po­tom som bola čo­raz star­šia a star­šia a uve­do­mila som si, že oveľa viac na svete ako pekná tvár, ma pri­ťa­huje krásna duša a osob­nosť.

zdroj: pe­xels.com

Spoz­nala som ta­kého muža. Ta­kého, ktorý mal cha­ra­ker, ve­del sa sprá­vať, bol in­te­li­gentný, vtipný a lás­kavý.

Takže … kde­koľ­vek na svete si, chcem ti po­ve­dať, že mi chý­baš. Ne­tu­ším kedy sa to stalo, že som sa do teba za­mi­lo­vala a ne­po­ve­dala ti to, no v tomto mo­mente, keď za te­bou na­tiah­nem ruku, cí­tim iba práz­dno. Bo­jím sa, že keď sa na­klo­ním, ni­kto ma ne­chytí.

Ne­tu­ším kedy sa to stalo, pre­tože ešte včera by som si bola istá, že sa mám o koho oprieť.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

A te­raz mi je až pri­veľmi čudné že tu nie si. Že už nie si tým, akého som ťa mi­lo­vala. Ale kde­koľ­vek si, chcem ti po­ve­dať, že som ťa na­ozaj mi­lo­vala. Tým, kým si bol, keď si bol so mnou. Keď si sa na mňa usmial, keď si ma ob­jal a ja som ve­rila, že už ni­kdy ne­vy­ro­ním ani slzu.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (2)
zdroj: Pre­tty Wo­man (1990) Di­rec­ted by Garry Mars­hall Shown from left: Ri­chard Gere (as Edward Le­wis), Ju­lia Ro­berts (as Vi­vian Ward)

Zdroj: hol­ly­wo­od­re­por­ter.com

Viem, že už ani ja nie som taká, akou som ke­dysi bý­vala. V očiach sa mi ne­leskne jas, ne­te­ším sa, ak mám ísť nie­kam von a z duše sa mi stra­tila farba.

No ver, že stále nie som jed­nou z tých klišé diev­čat, ktoré by chceli mať pek­ného muža s pek­nou po­sta­vou. 

Ver, že mňa stále pri­ťa­hujú hl­boké kon­ver­zá­cie, in­te­li­gen­cia, hu­mor, lás­ka­vosť a krásna duša. 

Takže, kde­koľ­vek si, dú­fam, že sa ešte nie­kedy stret­neme.

Pre­tože sme mali me­dzi se­bou vy­tvo­renú in­tím­nosť, ktorú v dneš­nej dobe len tak často ne­vi­díš. Takú in­tím­nosť, že sme ve­no­vali všetku po­zor­nosť nám dvom. Mali sme svoje roz­ho­vory o tre­tej ráno. Roz­ho­vory o všet­kom a o ni­čom.

Na­šou in­tím­nos­ťou sme boli my dvaja. Ty si bol v úzadí mo­jej mysle a ja v tej tvo­jej, nech už sme boli ako­koľ­vek roz­ru­šení.

Takže, kde­koľ­vek si, dú­fam, že si toto raz pre­čí­taš. 

No možno raz … ti to po­viem aj sama. Že ne­pat­rím me­dzi tie diev­čatá.

Komentáre