Kaž­dému sa ob­čas stane, že mu deň po­kazí aj úplná ba­na­lita. Ne­pod­statná vec, ktorá však ovplyvní našu ná­ladu na celý deň. Možno práve prvý po­hľad na vec za­prí­činí, že všetko najprv vi­díme čierno, aj keď to tak v sku­toč­nosti nie je. Každý prob­lém sa za­čína ne­ja­kou prí­či­nou. Mnoho ľudí tak veľmi na­štve alebo sklame daná uda­losť, že ab­so­lútne ne­roz­mýšľa nad tým, prečo sa to všetko stalo. Je to úplne nor­málne, pre­tože práve vtedy vrú v nás všetky možné emó­cie, ktoré za­čí­najú zlým po­sto­jom k veci.

Práve preto sa vždy ho­vorí, že všetko chce čas. S od­stu­pom sa do­ká­žeme na všetky prob­lémy po­ze­rať s nad­hľa­dom. Ča­som sa do­káže vy­rie­šiť mnoho ne­zod­po­ve­da­ných otá­zok, ktoré sme si mys­leli, že od­po­veď ne­majú.

Všetci na tomto svete sme od­lišní. Každý má inú po­vahu, každý má rôzne roz­pä­tie to­le­ran­cie a kaž­dého do­káže na­hne­vať niečo iné. Je to v po­riadku, že ob­čas ne­do­ká­žeme po­cho­piť, ako nie­koho môže na­štvať strata oby­čaj­ného trička. Na po­hľad sú to veci, ktoré sa dajú vy­rie­šiť. Sa­moz­rejme, že sa dajú, veď ke­dy­koľ­vek si môžme kú­piť nové tričko. Čo tak, ale po­zrieť sa bliž­šie? Veľmi dô­le­žité je, uve­do­miť si hod­notu da­nej veci.

zdroj: go­dand­man.com

Čo ak práve to tričko, ktoré nie­kto stra­til zna­me­nalo pre neho veľmi veľa? Mohla to byť spo­mienka na nie­koho, koho mal veľmi rád alebo mu pri­po­mí­nalo ur­čitú si­tu­áciu. Alebo čo ak práve to tričko, bolo je­di­ným ku­som ob­le­če­nia v šat­níku toho člo­veka? Emó­cie do­kážu ro­biť s člo­ve­kom divy a mno­ho­krát sú práve psy­chické prí­činy tie, ktoré do­kážu všetko roz­bú­rať. Ve­ľa­krát to, čo na po­vr­chu vi­díme ani z po­lo­vice ne­zod­po­vedá tomu, čo sa odo­hráva vo vnútri.

Ne­smieš sa tomu pod­dať

Exis­tuje je­den a pol druhu prob­lé­mov: rie­ši­teľné a ne­rie­ši­teľné. Preto ho­vo­rím je­den a pol, pre­tože podľa mňa všetko, čo sa dá vy­rie­šiť prob­lé­mom nie je. Ne­rie­ši­teľné prob­lémy, ako na­prí­klad vážne cho­roby, sú síce zlé, ale stále je tu tá mož­nosť ve­riť aj v ne­možné. Zá­zraky sa dejú len tým, ktorí na ne ve­ria, ale stá­vajú sa. Ni­kdy ne­mô­žeme ve­dieť, čo sa stane, to je to čaro bu­dúc­nosti. Jej spon­tánna stránka nás do­káže okúz­liť, ale aj zne­is­tiť. Ni­kdy však nie je ne­skoro na to, za­čať ve­riť. Len sa tomu ne­smieme pod­dať, aj keby bolo ti­síc fak­to­rov, ktoré ho­vo­ria v ne­pros­pech. Ukáž ži­votu, že ty tu máš ti­síc a je­den dô­vo­dov na dobrú ná­ladu. V kaž­dom dni sa dá nájsť niečo po­zi­tívne, aj keď ob­čas bu­deš mu­sieť hľa­dať o čosi ťaž­šie.

Ne­ub­li­žuj iným

Aj na­priek aké­mu­koľ­vek prob­lému však ne­smieme stra­tiť sa­mých seba. Ne­smieme stra­tiť hlavu a za­čať ko­nať zbr­klo a ag­re­sívne, nemá to vý­znam, len si zby­točne pri­vo­díme ďal­šie ťaž­kosti. Je veľa spô­so­bov rie­še­nia prob­lé­mov. Žiaľ často si to ľu­dia ne­uve­do­mia a vy­lejú si zlosť na nie­kom, kto za to fakt ne­môže. Čo je však ešte hor­šie, väč­ši­nou to spra­via ľu­ďom, ktorí by pre nich spra­vili čo­koľ­vek. Nie­kedy im to ne­skôr „za­pne“, že spra­vili chybu, no ob­čas to však ne­zis­tia. Ur­čite ta­kého člo­veka po­znáš aj ty. Je zo­pár ľudí, ktorí ve­dia, že takto re­a­gujú na si­tu­ácie, a tak sa rad­šej uzavrú do seba a sna­žia sa ne­ko­mu­ni­ko­vať s oko­lím, po­kým sa ich prob­lém ne­vy­rieši.

zdroj: unsp­lash.com

Dá­vaj po­zor, čo ho­vo­ríš

Za kaž­dým prob­lé­mom stoja ti­sícky ci­tov, emó­cií a nie stále ich do­ká­žeme udr­žať na uzde. V zá­pale hnevu však mô­žeme po­ve­dať aj to, čo nás môže ne­skôr veľmi mr­zieť. A tak stále mu­síme dá­vať po­zor na to, čo ho­vo­ríme. Slová do­kážu ub­lí­žiť viac než facka a za­ryjú sa hl­boko do pa­mäti, srdca a vy­dr­žia tam veľmi dlho. Možno aj navždy. Nie­kedy je naj­viac zo­stať ti­cho. Ho­vorí sa síce, že pravda mno­ho­krát vy­pláva na po­vrch až po os­trej hádke, pre­tože emó­cie sú vy­päté, ale prav­dou je, že vtedy hlava zve­li­čuje všetko, čo sa dá, a tak ro­bíme aj z ne­pod­stat­nej ma­lič­kosti mocnú zbraň.

Ne­mysli len na seba

Na dru­hej strane je veľmi dô­le­žité uve­do­miť si, že nie si na tomto svete sama. Pa­mä­taj si, že na svete je mi­lión ľudí, ktorí majú prob­lémy oveľa väč­šie a tie tvoje by za prob­lém ani ne­po­va­žo­vali. Preto si mu­síme vá­žiť každú ma­lič­kosť a každé uvoľ­ne­nie na­pä­tia, ktoré práve pre­ží­vame. Ko­niec kon­cov… žiadna búrka ne­trvá večne. Po kaž­dom daždi raz vy­jde slnko, len mu­síme byť vy­trvalí.

Ne­vieš, tak ne­súď

Ur­čite sa nám nie­kedy stane, že sme práve my obe­ťou vy­lie­va­nia zlosti. Je to pri­ro­dzené, pre­tože sa za svoj ži­vot stret­neme s ne­spo­čet­ným množ­stvom ľudí. Stále však majme na pa­mäti, že možno ne­vieme úplne všetko, čo sa v ži­vote da­nej osoby odo­hráva. Aj naj­lepší ka­ma­rát môže ukrý­vať bo­les­tivé rany, ktoré nechce uká­zať na po­vrch. Nie preto, že by ti ne­ve­ril, ale preto, lebo jed­no­du­cho nechce. Kaž­dého, koho v ži­vote stret­neš možno pre­žíva boj, o kto­rom ty ne­máš ani po­tu­chy. Preto buď milá. Vždy. Aj keď ti to bude nie­kedy proti srsti, lebo ľu­dia do­kážu byť pekne od­porní, vtedy si ale spo­meň na to, že ne­vieš…

Komentáre