Pre­staň sa po­ze­rať za seba. Bude to ťažké, ja viem, no mu­síš s tým pre­stať. Tvoja mi­nu­losť je už sku­točne za te­bou a ty sa ňou stále ne­chá­vaš ovlá­dať. Ťahá ťa aj v mo­men­toch, kedy ti bu­dúc­nosť po­núka nové prí­le­ži­tosti, no ty sa tomu bo­hu­žiaľ úspešne vy­hý­baš. Umož­ňu­ješ jej, aby ťa dr­žala späť. 

Ak to takto ne­chá­peš do bu­dúcna, bude ťa to ne­us­tále kon­tro­lo­vať a ni­kdy ne­náj­deš úplne šťas­tie, spo­koj­nosť a sta­bi­litu. Ne­us­tále bu­deš ovlá­daná mi­nu­los­ťou, ktorá ťa tak ni­čila a stále ťa aj ničí. Je to ťažký ba­toh, ktorý stále ne­sieš na ple­ciach a ne­vieš sa ho zba­viť. Od­pusť svo­jej mi­nu­losti, svo­jim ľu­ďom a po­hni sa ďa­lej. Je to pre tvoje šťas­tie, zdra­vie a aj pre tvoju bu­dúc­nosť.

zdroj: pe­xels.com

Keď to uro­bíš, tvoj ži­vot sa od zá­kla­dov zmení a ty bu­deš šťastná. Sa­moz­rejme, chce to čas a ne­bude to hneď cez noc. Jed­ného dňa sa však zo­bu­díš a všetko bude v po­riadku. Všetko bude už za te­bou a ty sa už ne­obz­rieš späť. 

Ni­kdy ne­smieme strá­cať čas tým, že bu­deme márne žia­liť za mi­nu­los­ťou ani tým, že sa bu­deme sťa­žo­vať na zmeny, ktoré nás zne­po­ko­jujú, pre­tože zmena je pra­vou pod­sta­tou ži­vota. Mu­síme ne­us­tále krá­čať ďa­lej a uve­do­miť si, že ži­jeme len je­den ži­vot a ten nie je večný.

Po­tom príde deň, kedy bu­deš spo­kojná a bu­deš ve­dieť, že naj­lep­šou voľ­bou je vy­chut­nať si prí­tomný oka­mih a po­ze­rať sa do­predu. Jed­ného dňa už prij­meš pravdu a ne­budú sa ti tla­čiť slzy do očí. Jed­ného dňa ti to všetko bude dá­vať zmy­sel a ty bu­deš sil­nej­šia než ke­dy­koľ­vek pred­tým. Bu­deš spo­kojná, vy­rov­naná a bu­deš sa te­šiť na každý deň.

Už sa pre­staň po­ze­rať za seba a vy­kroč vpred. Tvoje smutné dni skon­čili, daj šancu tým no­vým-ne­ob­ja­ve­ným. Práve tam máš šancu za­žia­riť a po­u­čiť sa z mi­nu­losti.

„Mi­nu­losť nám už ne­patrí a bu­dúc­nosť kto­vie či príde. Do­stali sme iba je­den malý úsek času, prí­tomný oka­mih.“ – Wil­hem Muhs

Komentáre