Poznáš ten pocit, keď si ľahneš do postele a tvoja hlava namiesto toho, aby vypla, nechá vynoriť všetky tie myšlienky na minulosť, ktoré ťa začnú znova sužovať? Je to už ako pravidelný kolotoč emócií – večer čo večer si premietaš sklamania, zrady, krivdy či zlé rozhodnutia tvojej minulosti a ničíš si nimi prítomnosť.
S každou spomienkou prichádza toľko negatívnych pocitov. Toľko hnevu, krivdy, nespravodlivosti, ale aj výčitiek svedomia, ktoré páli. Chceš na to všetko zabudnúť, chceš, aby ostali v čase kdesi ďaleko, no nedá sa to. Stále dookola ich oživuješ. Zväzujú ti ruky, trápia myseľ, ovplyvňujú každý tvoj nový deň.
Zabudni na minulosť! To sa nám ľahko povie, však?
Nikto iný to však za teba urobiť nedokáže. Nikto sa nedokáže dostať do tvojej hlavy, nikto nezmení tvoju minulosť a nevyčaruje iba pekné spomienky. Čo bolo, bolo. Je to súčasťou teba, tvojej osobnosti a musíš to iba prijať. Zmieriť sa s tým, čo sa stalo, a každú negatívnu myšlienku, ktorá sa s tým bude spájať, ihneď hodiť za hlavu. Nenechať sa viac stiahnuť tým prúdom, ktorý ťa vnútorne zožiera.
Musíš si sama uvedomiť, ako veľmi ťa to trápenie ovplyvňuje a určite ho so sebou nechceš ťahať do budúcnosti. Dokedy ťa po nociach budú trápiť veci minulé? Dokedy budeš mať zlú náladu kvôli niečomu, na čom už nezáleží? Azda si nechceš konečne ľahnúť, vypnúť myšlienky a spokojne zaspať?
