My ženy máme často tendencie všetko zveličovať. Ani láska nie je výnimkou. Niekedy máme toho pravého priamo pod nosom a nevidíme ho. Predstavujeme si, že príde v plnej paráde, naše srdce zaplesá, kľakne na koleno a zvyšok rozprávky sme, hádam, všetky už videli. Občas však stačí otvoriť oči a uvedomiť si, že ten pravý nemusí byť princ a ani mať koňa. To neznamená, že vzťah s ním by bol menejcenný a láska slabšia. Netvrdím, že máme znížiť zo svojich nárokov na partnera. Ale nemôžeme čakať, že láska na nás zavolá: „Haló, tu som!“ Preto si necháme ujsť našu šancu, necháme toho pravého odísť.

Povedzme si úprimne, ktorej z nás nelichotí, ak o ňu muž prejaví záujem?! Pri jednom nepreskočí povestná iskra, pri druhom fyzická príťažlivosť, o treťom si počula, že má každú noc v posteli inú. Takto preberáme jedného za druhým. Na každej druhej párty potom máme “ plačúcu chvíľku“ o tom, ako nás nikto nechce, aké sme samé, ako nám je ťažko. Príde chlapec, ktorý ťa chce utešiť a povie ti, že on by s tebou bol veľmi rád. Tvoje srdce obalí teplo a ty sa tešíš, že milí chlapci nevymreli. Ani ťa nenapadne, že to mohol myslieť vážne, však? Bez rozmyslenia ho necháme odísť.

„Friendzone“ je bubákom dnešnej doby. Veľa chlapov sa na to hnevá. Ale my to väčšinou nerobíme naschvál. Často nás pozve von, je milý, pozorný, ale o nič sa nepokúsi. Nám sa zapáči a jeho správanie je sympatické. Lenže, ak sa to takto zopakuje viackrát, zvykneme si na to a neúmyselne ho v hlave zakódujeme do „friedzone.“ Odtiaľ je návrat veľmi ťažký. Buď to bude naša životná láska, alebo to skončí hádkou.

Pri takomto prístupe sú všetci najlepší buď našimi priateľmi, alebo odídu z nášho života. Potom sa vrhneme do niečoho čo vlastne ani nechceme a…ostanú nám iba oči pre plač. Najhoršie je, ak nám niekto prejaví sympatie a my ho odmietneme, presvedčené o tom, že k nemu nič necítime. Potom ho vidíme s inou a naše srdce praskne. Uvedomíme si, že k nemu vlastne niečo cítime, lenže je neskoro. Je s inou a je šťastný. My mu to z celého srdca želáme, lenže to mohlo byť naše šťastie.

Nemusíme sa zamilovať do každého, koho v živote stretneme. Neprehliadajme však i menšie sympatie či náznaky. Nedovoľme všetkým dobrým mužom v našom živote odísť. Aj my si zaslúžime naše šťastie. Dajme láske šancu. Samozrejme, že nie je každý ten pravý, ale niekedy toho pravého, jednoducho nevidíme. Tak hlavu hore princezné, padá vám korunka! Neplačte ani nežite preto, čo bolo, respektíve, mohlo byť. Užívajte si každý jeden okamih, žite pre prítomnosť a nezabudnite otvoriť ako vaše oči, tak aj vaše srdce.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.