Nie vždy je naj­lep­šie mať na­plá­no­vané všetko do de­tailu. Ja osobne som typ, čo si pod­statné uda­losti alebo dni rad­šej dô­kladne pre­myslí do­predu. Každé stret­nu­tie, out­fit, jedlo, ak by to bolo možné tak aj dý­cha­nie…ne­viem prečo si stále mys­lím, že sa celý svet za­riadi podľa môjho diára.

Už po­maly za­čí­nam chá­pať, že i keď mám ži­vot vo vlast­ných ru­kách, nie­ktoré veci sa jed­no­du­cho ovplyv­niť ne­dajú. To, že niečo ne­vy­chá­dza podľa tvojho plánu ešte ne­zna­mená, že celý deň do­padne ako po­hroma. Veď aká by to bola ra­dosť z vecí, ktoré by si tu­šila a mala vo svo­jej hlave už dávno do­predu na­učené na­spa­mäť?

 

Ne­ča­kané mo­menty a zá­žitky vždy spre­vá­dza prek­va­pe­nie, ktoré je hlav­nou zlož­kou rozp­rú­de­nia ad­re­na­línu v krvi a ten je na uží­va­nie da­nej chvíle veľmi pod­statný. Sna­žím sa preto od da­ného mo­mentu alebo dňa ne­oča­ká­vať sú­hru s mo­jimi pred­sta­vami. Tie sa sa­moz­rejme väč­ši­nou už len z prieku lí­šia s re­a­li­tou.

Ni­kdy ne­mô­žeš tu­šiť, čo si pre teba osud a svet na­chys­tal. Ob­čas niečo oveľa lep­šie ako si si ty vy­sní­vala. A ob­čas možno presne to, čo si nech­cela a na­ko­niec aj tak zis­tíš, že to ne­bolo také hrozné ako si si mys­lela. Ob­čas je proste lep­šie ne­chať veci ply­núť a ves­mír, osud, Boh alebo už ako to vo­láš ty, to za­riadi aj za teba.

To naj­dô­le­ži­tej­šie však je žiť kaž­dou jed­nou prí­tom­nou mi­nú­tou. Každá raz po­mi­nie. Áno viem, tieto vety už väč­šie klišé ani byť ne­môžu. Keď sa nad nimi však za­mys­líš a po­cho­píš ich, zrazu pre teba budú mať úplne inú váhu. Nie je jedno aké pekné zá­žitky za­ži­ješ? Možno to ne­bude vy­tú­žený kon­cert tvojho ob­ľú­be­ného spe­váka ale na­miesto toho ro­man­tická ve­čera s pria­te­ľom, pri kto­rej sa doňho za­ľú­biš ešte viac, aj keď si ne­tu­šila, že to vô­bec bude možné. Možno to ne­bude párty s po­lo­vi­cou mesta ale ,,tour de bar“ s tvo­jimi najb­liž­šími ka­ma­rátmi a ne­za­bud­nu­teľné hlášky a zá­žitky po noč­nom be­haní po meste.

To, že svet nie je podľa tvo­jich plá­nov mu ne­mô­žeš vy­čí­tať. Na­miesto toho mô­žeš vy­chut­ná­vať to, čo on po­núka tebe v prí­tom­nom oka­mihu a ne­os­tať za­sek­nutá v bode, kedy len ne­tr­pez­livo vy­čká­vaš na bu­dúc­nosť. Ke­dysi si tak isto ča­kala aj na dne­šok.

Komentáre