Strach. Hlavný ne­pria­teľ na­šich snov. Kat na­šich cie­ľov. A ti­chý za­bi­jak, ktorý nás ke­dy­koľ­vek a bez prob­lé­mov vy­radí z hry.

Nech však vy­zerá ako­koľ­vek hro­zivo, vždy je len v na­šej hlave. Preto mu ni­kdy ne­smieš do­vo­liť, aby ťa celú ovlá­dol. Ne­smieš ho ne­chať roz­ho­do­vať o tom, čo do­ká­žeš a v čom mô­žeš byť dobrá. Ne­do­voľ mu, aby ťa pri­nú­til mys­lieť na to, čo všetko sa stane, keď zly­háš. Od za­čiatku buď preto silná a mysli na ob­rov­skú ra­dosť, ktorá ťa po­hltí, keď vy­hráš. Lebo v tom je tá sila. A viera. Viera v seba a v to všetko, čo ve­ríš. Viera, že všetky tvoje ciele sú sku­točné, spl­ni­teľné, a že ty ich do­siah­neš.

unsp­lash.com

No vieš ako to s cieľmi a spl­ne­nými snami fun­guje?

Pred­stav si niečo po čom veľmi tú­žiš. Ne­jaký svoj sen. Túžbu. Takú tú, ktorá nie je prí­liš veľká. Po kto­rej sa stačí už len na­tiah­nuť ru­kou. Teda niečo, čo máš tak­mer na do­sah. Krásne naň vi­díš, do­konca už presne cí­tiš aj ako vo­nia a na ja­zyku už máš jeho chuť. Už si cel­kom jasne aj pred­sta­vu­ješ, že si to do­siahla. Cí­tiš ten po­cit všade. A hoci si pre to ne­mu­sela uro­biť až tak veľa, ten po­cit je aj tak fajn. Hreje ťa pri srdci…

A v tom sa niečo stane. V mo­mente, keď po tom svo­jom sne na­ča­hu­ješ ruku a do­tý­kaš sa ho už do­konca aj kon­čekmi prs­tov, vtedy ti do cesty spadne hora prob­lé­mov. Tá hora síce nie je ob­rov­ská, no tvoj sen je prí­liš ma­ličký. A tak sa ti úplne stratí z očí. Už ho viac ne­vi­díš. Vieš o ňom. Vieš, že tam nie­kde je, ale ne­vieš sa k nemu do­stať. A tak za­čneš rie­šiť prob­lém po prob­léme, lebo to vy­zerá byť ako správny spô­sob. Je­den z prob­lé­mov vy­rie­šiš rýchlo, druhý po­mal­šie a iný od­lo­žíš na ne­skôr.

unsp­lash.com

Ale ako to už v ži­vote býva, sú prob­lémy, ktoré vy­rieši až čas. A tak tam na­ďa­lej na tej kope le­žia. Kopa sa teda raz zväč­šuje, raz zmen­šuje a ty si úplne po­hl­tená tým, aby si ju celú od­pra­tala. Chceš od­ho­diť bo­kom všetky pre­kážky, ktoré ťa za­sta­vili. A pri­tom si už ale úplne za­budla, kam si to vlastne šla. Čo si vlastne chcela. Lebo ten tvoj malý cieľ nie je ni­kde vi­dieť. A tak, keď zi­šiel z očí, zi­šiel aj z mysle… Viac teda cieľu niet.

Preto je dô­le­žité, aby bol tvoj cieľ veľký. Ba ob­rov­ský. Aby si ho vždy vi­dela. Aj keď ťa stretne len malá pre­kážka, či mi­lión veľ­kých. Tvoj cieľ bude vždy do­sta­točne vi­di­teľný. A preto sa ti ni­kdy ne­stratí a ty bu­deš môcť za ním ísť. Hoc vieš, že nie­kedy bu­deš mu­sieť spo­ma­liť alebo cel­kom za­stať, možno aj o krok ustú­piť, no vždy tam v diaľke bude. Tvoj cieľ.

unsp­lash.com

Nie­kedy sa ti môžu zdať tvoje ciele až prí­liš ob­rov­ské. Môžu ti znieť prí­liš bláz­nivo. No vedz, že vždy budú spl­ni­teľné, keď sa ich ne­bu­deš báť. Keď sa ne­ne­cháš zlo­miť žiad­nou pre­káž­kou. Keď odo­láš. A hlavne, keď vsta­neš a niečo spra­víš. Ne­mu­síš sa báť ani toho, že na chvíľu vy­j­deš zo svo­jej kom­fort­nej zóny. Pre­tože ži­vot ťa od­mení. Len maj tr­pez­li­vosť.

Za­pa­mä­taj si, že žiadna cesta nie je v sku­toč­nosti taká ťažká ako vy­zerá. No platí to aj na­opak. Žiadna nie je ani taká jed­no­du­chá. A keď sa už máš ne­ja­kou vy­brať, tak nech jej ko­niec – tvoj cieľ – stojí za to.

Komentáre