Veľmi dlho som sa nevedela pohnúť z miesta. Nevedela som, ako sa pohnúť ďalej a nemyslieť na teba. Veľmi dlho som bola stále v tom istom bode. V tom bode, ktorý ma držal ďaleko od všetkých a všetkého dobrého. Bola to večnosť, no vyliečila som sa.
Noci strávené s plačom namiesto spánku, boli u mňa bežné. Moje povinnosti, ktoré mali byť urobené čo najlepšie som zahodila za hlavu, pretože mi boli ukradnuté. Nebola som schopná zamýšľať sa nad inými vecami ako nad tým, čo sa to so mnou deje. Bola som ospalá no nedokázala som zaspať bez kvapiek sĺz na mojom vankúši.
Niekedy som len tak ticho sedela a rozmýšľala. Nevedela som sa odtrhnúť od všetkých spomienok a myšlienok, ktoré som si prehrávala v hlave. Neustále ma vracali na tie bolestivé miesta. Veľmi dlho ma to bolelo a nechcela som sa pohnúť ďalej. Chcela som ostať v tých spomienkach len s tebou a s nikým iným. Chcela som mať len tie spomienky nič viac. Nechcela som nič len ticho sedieť a premýšľať. Nechcela som pocítiť samotu alebo pocit, že už sa nikdy nevrátiš.
Všetko sa časom zmenilo. Začala som si uvedomovať, že nič z toho, čo sa stalo nebola moja vina. Nakoniec sa mi podarilo vrátiť k životu, aký som mala predtým. Trvalo mi to dlho ale som šťastnejšia než predtým a chcem ti povedať, že vďaka tebe som tou osobou, ktorú každý deň obdivujem. Už sa nestrácam vo vlastných myšlienkach a myslím na to, že si bol pre mňa ponaučením . Bol si tu na to, aby som sa vyliečila a našla vlastnú hodnotu. Našla som vlastnú cestu sama k sebe a som šťastná, že všetko to zlé skončilo. Nikdy na teba nezabudnem. Budem na teba myslieť, ale nikdy už nespadnem do tej tmavej priepasti.
