Bola si tu pre mňa vždy keď som ťa potrebovala. Bola si najlepšia kamarátka akú som si mohla priať. Avšak čas nestojí. Neúprosne beží. Obe sme sa zmenili. Vzájomne sme sa držali späť. Naše priateľstvo už nebolo skutočné. Žilo zo spomienok a minulosti. Akoby sme sa kamarátili už iba zo zvyku. Bolo len otázkou času, kedy sa to skončí. Namiesto veľkého smútku som cítila iba úľavu. Bohužiaľ. Aj keď to nebolo navždy, neznamená to, že to nestálo za to.

Prečo sme neostali  navždy rovnaké?

Kamarátili sme sa na základnej škole. Spolužiačky. Spoluhráčky. To všetko navždy ostane v mojich spomienkach. Lenže potom sa naše cesty rozdelili. Prestali sme hrať basketbal. Išli sme na rôzne školy. Naše záujmy sa úplne zmenili. Aj ľudia, ktorými sme sa obklopovali. Už sme nemali spoločné vôbec nič. Nemali sme sa už o čom rozprávať. Teda mali. Počúvali sme, no nepočuli. Rozprávali, no nechápali. Zaujímali nás iné témy. Stretávali sme sa už iba sporadicky a nijako sme sa na tieto stretnutia netešili. Bol to už iba zvyk, tradícia. Aký zmysel má kamarátiť sa iba preto, že sa to patrí? Áno, niekedy je ťažké povedať zbohom. Bojíme sa, že nám tá osoba bude chýbať. Alebo sa bojíme práve toho, že nebude. Nemá zmysel živiť a vkladať energiu do niečoho, čo je mŕtve. Nesnažme sa to zbytočne udržať navždy.

Nemusíme sa rozísť v zlom

Za koncom priateľstva nemusí stáť iba hádka. Môže to byť aj vzájomná dohoda. Ja verím tomu, že medzi ľuďmi, ktorí sa dlho poznajú existuje určité citové spojenie a rozumejú si aj bez slov. Keď si nerozumejú ani zo slovami, aký to má význam? Prídu hádky a zlé obdobie. Radšej si zachovajme v pamäti to pekné a ukončime to v čas. Kým to nebude také ťažké a bolestivé.

View this post on Instagram

🌅🖤 #bestmemories #bestfriends

A post shared by Deborah 🌸 (@deborahfrontini) on

Ďakujem za všetkých, ktorí ostali

Hovorí sa, že nemáme utekať od človeka, s ktorým je to ťažké. S tými dobrými je to vraj vždy ťažké. Podľa tejto definície som zrejme skvelá, pretože je to so mnou extrémne ťažké. Som výbušný cholerický extrovert. Napriek tomu mám okolo seba ľudí, za ktorých ďakujem každý deň. Za môjho najlepšieho kamaráta, s ktorým sa kamarátime už 12 rokov. Vždy je tu pre mňa, vždy mi pomôže a zachráni ma, aj keď o to neprosím. Nikdy ma nenechá v štichu, občas ma nechá naschvál niečo vyhrať, pri hádke sa radšej ospravedlní, i keď vie, že má pravdu. Za moju najlepšiu kamarátku, ktorá ma vždy rozveselí. Môžem jej stopercentne dôverovať. Vie o mne všetko no ani na okamih ma nesúdi. Mojej svetovej spolusediacej, bez ktorej by som tie 4 roky nezvládla. Mojim šiestim spolužiačkam (najlepším kamarátkam), s ktorými ma spájajú zážitky nevhodné pre verejnosť. Naše poobedné kávy. Zasmejeme sa spolu i si poplačeme. Mojim dvom bývalým spolužiačkam, s ktorými sme si aj po rokoch blízke. Kamoške, ktorá so mnou prežila výlet do UK. Veľmi si vážim, že ste v mojom živote. Ľúbim vás.

Priateľstvo je dar

Priatelia sú rodina, ktorú si sami vyberáte. Niektoré končia, iné začínajú. Vážte si a milujte ľudí, ktorí tu pre vás sú. Pretože oni nemusia. Nie je to ich povinnosť. Je to prejav ich lásky voči vám. Niekedy si to vôbec nevieme vážiť. Ja si to uvedomujem a všetko a za všetko vám ďakujem. Všetky naše zážitky a pocity z nich sa mi navždy vyryli do mysle i srdca. I keď si už nebudeme blízki alebo na seba nebudeme mať čas, ja nezabudnem. Pri hádke ma neberte vážne, vedzte, že vás ľúbim a nikdy by som vám vedome neublížila, pretože rodinu nerobí krv. Rodinu robí láska.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.