Pár na pláži

Počula si už také to klišé, že vo svojom živote stretneš človeka, ktorý ti navždy utkvie v mysli a v srdci? Možno spolu ani neprežijete plnohodnotný vzťah, dokonca sa ani dostatočne nespoznáte, ale ten pocit, ktorý vo vás vyvolal ostane. Bude mať v tebe špeciálne miesto.

Mne sa to stalo, a keď sme sa po rokoch stretli, opäť som mala pocit, že prežívam to isté, ako keď som mala šestnásť rokov. Milé dámy (a možno i páni), pocity nám občas vedia zahmliť myseľ. Keď sa s ním opäť stretneš, áno, bude mať veľa z osoby, ktorú si poznala v minulosti, ale za tie roky života, sa toho vie vždy veľa zmeniť. Nezabúdaj na to, že ľudia dozrievajú, menia sa, a rany v podobe jaziev často ostávajú dlhšie, ako by sme si priali.

Vždy k tebe budem niečo cítiť

Niekedy si ani nie som istá, ako by som ten cit, ktorý voči tebe chovám, mala pomenovať. Si pre mňa jednoducho výnimočný a bodka. Kedykoľvek ťa uvidím, doslova počujem tlkot svojho srdca. Cítim každú nervovú bunku svojho tela. Takto nejak by som opísala, čo pri tomto človeku prežívam.

Ako veľký fanúšik romantických filmov a kníh (veď tie sú, koniec koncov, motiváciou, vďaka ktorej som tu začala písať), by som chcela veriť tomu, že keď takého človeka stretnete, nič vás nemôže zastaviť. Hm, asi by som ich mala trošku obmedziť. Nechcem vyznieť ako depresívna autorka, ale žiaľ, v reálnom živote sa bežne nebeží s kyticou na letisko. Niekedy to skrátka nevyjde a nezáleží na tom, ako veľmi si to prajeme. Niekedy sme uväznené medzi „veď nebuď príliš hrdá, skús to“ a „váž si samú seba.“ Milá žena, ak neukáže ani trošku snahy, neponižuj sa zbytočne, niekedy to aj tak nepomôže.

Prečo si pre mňa taký výnimočný?

Netuším. Pekný, hnedé oči, hnedé vlasy, vysoký, … To je môj typ, každej z nás sa páči niečo iné. Čo je pointa, aj keď je pekný, existujú aj krajší. Vtipný, milý, kreatívny, šikovný, ale vie i zaťať do živého. Čo spôsobuje, že hoci roky plynú, vždy je niečím výnimočný? A prečo aj keď mi už toľkokrát ublížil (samozrejme i ja jemu) sa ho nechcem vzdať?

Vždy, keď sa snažím pohnúť ďalej, nakoniec sa obaja opäť stretneme na začiatku. Prečo, keď nám je súdené byť spolu, sa naše cesty neustále rozchádzajú? A ak nie je, prečo nás niečo k sebe vždy i po rokoch pritiahne? Nie je to irónia života? Niekedy sa zamyslieť, či niečo také ako osud naozaj existuje? Výnimočnosť tohto človeka nedokážeme pomenovať, dokážeme ju len cítiť. Niečo také mysľou, radou kamarátok a ani žiadnym iným spôsobom mechanicky nezmeníme. Má v nás špeciálne miesto.

Ako sa rozlúčiť?

Je čas ísť ďalej. Ale naozaj? Prvý článok, ktorý som na tento svoj blog napísala, bol o ňom. Bolo to skoro pred štyrmi rokmi. Bol o tom, ako je správne, aby ma nechal ísť. Bála som sa toho obrovského citu, ktorý sa mu odrážal v očiach. A dnes píšem tieto riadky a nechcem sa ho vzdať. Čo ak sa tentokrát na začiatku nestretneme a je to naozaj koniec?

Milé dámy, život je bumerang a niekedy nám naše rozhodnutia z minulosti nastavia ozaj krásne vyleštené zrkadlo. Prosím, premyslite si poriadne, ako sa vo svojich vzťahoch správate, aby ste si to potom nevyčítali. Bola som k nemu chladná a to spôsobilo v našom vzťahu nedôveru, moje výčitky z toho, ako som mu v minulosti ublížila. On mi to ani raz nedal pocítiť. Nikdy sa ma neopýtal prečo. Z toho ďalšie výčitky. A tak tu nakoniec sedím sama a píšem vyznania namiesto toho, aby som mu dokázala, že už nie som tá istá osoba ako pred rokmi.

Príliš som sa bála svojich citov, ktoré boli tak veľké a desivé, až som vyzerala bezcitná. Je voči nemu len spravodlivé, aby som ho už nechala na pokoji. To však neznamená, že nebude mať v mojom srdci špeciálne miesto. Vždy.

Mohlo by sa ti páčiť

Viac z kategórieDating