Naozaj sa to deje? Už nikdy viac žiadne úsmevy, bozky, dotyky? Ešte predsa nemôže byť koniec! Priznávam, nevedela som sa s ním zmieriť, žila som radšej v akejsi utópií. Mať nádej a vieru v naše sny je skvelé, no je rovnako potrebné vnímať skutočnosť. Koledovala som si o tvrdý pád, a tak prišiel.

Je slnečný deň, smerujem k bežeckej dráhe. Moja podvečerná rutina. Dnešný beh je nezvyčajný. Bežím a z očí mi padajú slzy. Ľudia navôkol na mňa nechápavo pozerajú, ale mne je to jedno. Musím to dostať zo seba von. Dnes vydržím viac ako inokedy, dnes ma niečo ponaháňa vpred, fyzickú bolesť nevnímam.  Sledujem oblohu nad sebou. Zvláštne, je rovnako nádherná ako predtým. Taká nádherná, ako keď som na ňu pozerala a snívala o tebe. No je tu predsa niečo, čo sa zmenilo. Môj svet sa zmenil.

tumblr.com

Som človek, ktorý sa vzdáva poriadne ťažko.  Bola som presvedčená, že ak mám nádej, ak niečo skutočne veľmi chcem, tak sa mi to splní. Dokázala som zmanipulovať vlastnú myseľ, nie bolo neprijateľnou odpoveďou. Možno naivné, ale naozaj to tak po dlhú dobu fungovalo, dokonca aj s tebou. Čím ďalej to medzi nami zašlo, tým viac som bola odhodlaná veriť.

Bol si mojím snom. Prekliaty sen, ktorý tak rád koketoval s realitou, že som občas medzi vami skrátka nevidela rozdiel. Nikdy nezabudnem na tie okamihy, ktoré som si vysnívala a neskôr skutočne prežila, nič sa im nevyrovná. Krásne, neuveriteľné a zároveň tak zradné. Ale prečo to muselo zájsť až sem?

Keď si na istú dobu opustil realitu, presunul si sa opäť do snov. Tie „filmy“ mi bežali v hlave celé týždne. V hlavnej úlohe ty, moje spomienky a nenaplnené predstavy. Myšlienky o tebe mi dávali silu, energiu, dôvod na úsmev. Dúfala som, že keď sa znovu vrátiš, budeme pokračovať. Nebudeme…

tumblr.com

Pozerám sa na vašu fotku. Ty celý žiariš, to nenápadné žieňa vedľa teba, tiež. Premýšľam, či sa mám skôr smiať alebo plakať. Cítim už iba bolesť. Tak či onak, je koniec. Vlastne, ten nastal už dávno, lenže ja som ho odmietala akceptovať.  Pokiaľ som ťa nevidela s inou, verila som, že nás môžem ešte zachrániť. Mala som sa prebudiť omnoho skôr, mala som dostatok času na to, aby som otvorila oči.

Lepšie neskoro ako nikdy. Teraz mám oči otvorené. Mám chuť vrátiť čas späť, zabudnúť, že si vôbec niekedy existoval, zabudnúť na všetky spomienky. Viem, že ty si to spravil už dávno. Je to ťažké, veď mi všetko ťa pripomína.  Síce si neviem predstaviť ako, ale viem, že to budem musieť zvládnuť. Iná možnosť nie je.

Ak si dievča, ktoré sa v tomto príbehu našlo, nezúfaj. Možno si ešte nestihla zájsť tak ďaleko, možno máš stále čas. Snaž sa zabudnúť, pokús sa akceptovať koniec. Viem, že je to nie je jednoduché, ale neskôr to bude bolieť oveľa viac, ver mi.