Za­mys­lela si sa nie­kedy nad tým, prečo sa nám čas­tej­šie vra­cajú myš­lienky na ľudí, kto­rým vďa­číš za množ­stvo pre­lia­tych sĺz? Na tých, z kto­rých sme sa do­stá­vali naj­ťaž­šie. Nie a nie na nich za­bud­núť. Od­vtedy už mohlo prejsť veľa času, no aj tak si sem tam spo­me­nieme. Na chvíle kedy sme mali srdce zlo­mené a na chvíle, ktoré tomu pred­chá­dzali.

unsp­lash.com

Každý člo­vek, ktorý nám vstú­pil, vstu­puje alebo nie­kedy v bu­dúc­nosti vstúpi do ži­vota, nám niečo pri­ne­sie. Buď nám ukáže nový po­hľad na isté veci, ukáže nám nové miesta, zo­známi s no­vými ľuďmi, na­učí nás chá­pať nie­ktoré veci inak. Vy­volá v nás ne­poz­nané po­city, pre­budí túžby, či rokmi za­kryté sny. Môže to byť aj člo­vek, pri kto­rom cí­time ne­vys­vet­li­teľný po­koj a po­hodu. Pri kto­rom sa cí­time samé se­bou, a máme po­cit, že sa po­známe večne. Do­ká­žeme sa v tom dru­hom nájsť a cí­time istú spriaz­ne­nosť. Ne­po­chybne, každý člo­vek je je­di­nečný a niečo v nás za­ne­chá. No čím sa od­li­šujú ľu­dia, na kto­rých ne­vieme za­bud­núť?

Aj keď si dobre uve­do­mu­jeme, že to ne­bolo správne. Aj keď nám všetci na­okolo ra­dili dať ruky preč. Na chvíľu ich po­čúv­neme, no v myš­lien­kach sa stále vra­ciame do bodu, kedy sa všetko zme­nilo. Kedy sa naše pred­stavy roz­bili, a my sme ne­jako pod­ve­dome tu­šili, ako to celé do­padne. Ne­us­tále sa vra­ciame k ľu­dom, ktorý nás zme­nili. A to je dô­vod prečo na nich za­bú­dame naj­ťaž­šie. Práve vďaka týmto sme si uve­do­mili množ­stvo vecí. Pre­hod­no­tili sme svoje sprá­va­nie, svoje ná­zory a nie­kedy aj svoje pri­ority. Vďaka nim, sme tak­po­ve­diac ožili. Aj keď v nás vy­vo­lali ne­ga­tívne emó­cie. Stále to boli po­city silné, ktoré v nás za­ne­chali stopy. To, že si na nich spo­me­nieme nie je vô­bec zlé. Pri­po­mí­najú nám chyby, ktoré sme ke­dysi uro­bili, a ktoré už ne­mie­nime zo­pa­ko­vať. Možno sa nám stále na chvíľu za­staví dych a srdce vy­ne­chá je­den úder, keď ich zba­dáme, no dobre si uve­do­mu­jeme, čo je správne a čo nie. Ne­smieme na nich za­bud­núť, ako inak by sme sa mohli po­u­čiť?

Všetko zlé, je na niečo dobré.

 A ja ve­rím, že všetko, čo sa mi kedy pri­ho­dilo , zo mňa uro­bilo lep­šieho člo­veka.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Komentáre