Slo­váci už ne­ve­dia ako chutí pravá, uva­rená zmrz­lina bez ly­žičky prášku. Štan­dart však u nás drží tra­dičná zmrz­li­ná­reň u Ju­sufa, kto­rej re­cep­túra sa ne­zme­nila de­siatky ro­kov.

Naj­väč­šiu masu zmrz­li­ná­rov budú tvo­riť vždy drobní pod­ni­ka­te­lia, ktorí chcú za štyri me­siace čo naj­rých­lej­šie za­ro­biť a hľa­dajú tak najk­rat­šiu cestu. Síce si na­le­pia na okienko pú­tač “bal­kán­ska” či “jad­ran­ská zmrz­lina”, no ide len o zú­falý ne­dos­ta­tok kre­a­ti­vity. Veď prečo aj, stačí mať prá­šok, stroj, pult a bri­gád­nika, biz­nis je na svete. Všetko je to ta­lian­sky prá­šok. Vy­ro­biť ju nie je žiadne maj­strov­stvo, o tom už píšu ná­vody dis­tri­bú­tora Mec3, bez kto­rého by sa mnoho zmrz­li­nárni na Slo­ven­sku ne­za­obišlo.

Po­tom to vy­zerá tak, že bežný kon­zu­ment vy­chva­ľuje do ne­bies aj lep­šiu na­mie­šanú práš­kovú zmes. Predsa len na­ra­ziť na pravú zmrz­linu len z kva­lit­ných su­ro­vín bez prí­mesí a far­bív je na­ozaj ťažké. Do ka­te­gó­rie poc­ti­vých zmrz­li­nární, však spadá ro­dinná vý­robňa zmrz­liny U Ju­sufa v Ša­mo­ríne.

Vďaka svo­jej zmrz­line uva­re­nej z pra­vých su­ro­vín ne­pot­re­bujú ani mar­ke­ting. Ľu­dia ich za­čali vy­hľa­dá­vať sami a za kop­če­kom čo­ko­lá­do­vej, či ovoc­nej zmrz­liny sú schopní pre­ces­to­vať aj de­siatky ki­lo­met­rov. Od­me­nou im je pl­no­chutná zmrz­lina za 50 cen­tov po­sta­vená na troj­ge­ne­rač­nej tra­dí­cií.

Ju­sufa, miest­nymi pre­zý­vaný aj Jožko po­chá­dza z Ma­ce­dón­ska. Na Slo­ven­sku po­núka zmrz­linu  už od roku 1947. Na roz­diel od mno­hých iných pod­ni­ka­te­ľov, pre­žila všetky praj­nosti i ne­praj­nosti doby. Ak sa pý­taš vďaka čomu, od­po­veď  je jed­no­du­chá. Zmrz­lina, ktorú vy­rá­bajú vyše šesť de­sať­ročí je chutná, poc­tivá, pri­pra­vo­vaná podľa tra­dič­ného re­ceptu. To zna­mená, že ne­pou­ží­vajú práš­kové zmesy, ktoré uni­fi­ko­vali tak­mer všetky iné pre­dá­vané zmrz­liny.

Zmrz­lina od Ju­sufa chutí tak la­hodne preto, že ide o va­rený spô­sob príp­ravy podľa prí­sne strá­že­ného tra­dič­ného  re­ceptu, ktorý sa odo­vzdáva z ge­ne­rá­cie na ge­ne­rá­ciu a ro­dinu ni­kdy ne­opus­til. Zá­kla­dom sú prí­rodné mlieko, cu­kor, vaj­cia, čerstvé či za­vá­rané ovo­cie. Ché­mia tam nemá ni­jaké miesto. A aj oz­doby, na­prí­klad šľa­hačka, sú tiež z ozaj­st­ného mlieka. Aj preto majú v po­nuke vždy iba do 10 dru­hov, teda toľko, čo v daný deň do­kážu pre­dať, aby druhý deň mohli zase za­čať va­riť čerstvú zmrz­linu.

Ak sa aj tebe už zbie­hajú sliny, na­sadni do auta a vy­raz sem.

Komentáre