Spo­mienky – to je to je­diné, čo mi po mo­jej mi­nu­losti zo­stalo. Ne­ho­vo­rím, že to bolo vždy jed­no­du­ché, no práve vďaka mo­jej mi­nu­losti tu dnes sto­jím taká silná ako ešte ni­kdy. Stálo ma to veľa úsi­lia, veľa pá­dov, no vždy som sa po­sta­vila.

Každý pád ma niečo na­učil. Ak som sa ne­pou­čila, lek­cia bola zo­pa­ko­vaná. No dnes som za to vďačná. Som vďačná za všet­kých ľudí, kto­rých som stretla či už zlých, alebo dob­rých. Všetci ma niečo na­učili a za to im ďa­ku­jem.

Dnes to­tiž veľmi rada spo­mí­nam ako aj na dobré, tak aj na zlé chvíle. Pri­po­mí­najú mi to­tiž, že nič nie je ne­možné, a že po kaž­dej búrke vy­jde slnko.

Som rada, že moja cesta ne­bola vždy jed­no­du­chá a aj za to, že keď som od­po­čila do ne­správ­nej uličky, upo­zor­nila ma, a ja som sa vrá­tila opäť do svo­jich ko­lají. Za­žila som veľa kom­pli­ko­va­ných chvíľ, kedy som ne­ve­rila ani sebe sa­mej. No ži­vot ma na­učil, že se­be­láska je úplný zá­klad.

Do­po­sial som svoje testy zvládla úspešne a s hr­dos­ťou. Keď sa ob­zriem za seba a za­spo­mí­nam si, mô­žem byť na seba len hrdá. Som hrdá, že aj keď to ne­bolo vždy jed­no­du­ché, ni­kdy som sa ne­vzdala. No naj­väč­šia po­klona patrí práve môjmu uči­teľu – ži­votu.

Komentáre