Každé jedno obdobie v našom živote, ktoré momentálne zažívame, je to najkrajšie obdobie. Už ako sme sa narodili, netušili sme do akého sveta ideme, čím všetkým si prejdeme a s kým ho budeme žiť. No vedľa nás bola mama, ktorá nás uistila, že všetko bude dobré, kým je tu s nami.

To obdobie si veľmi nepamätáme, no naši rodičia nám ho môžu veľmi nostalgicky opísať. Boli to naše prvé najdôležitejšie momenty v živote. Momenty, kedy sme si prvýkrát sadli na nočník, spravili prvé kroky či z úst vypustili prvé slová. Tieto momenty boli určite najdôležitejšie pre nás, aj keď si ich nepamätáme, no taktiež aj pre našich rodičov, ktorí boli na nás hrdí.

Ako plynul čas, rodičia ťa chystali už do škôlky s veľkými obavami ako zvládneš byť čo i len minútku bez nich. Ako sa prvýkrát zatvorili dvere škôlky a tvoja mamka stála za nimi, určite si spustila ten najväčší plač ako ešte nikdy predtým, len aby sa vrátila. Bol to ťažký moment, no nemohol sa vynechať.

O pár rokov si už kráčala do školy s mamou, ktorá ťa pevne držala za ruku a uisťovala ťa, že všetko bude dobré. Nežným pohľadom sa na teba pozrela, usmiala sa a všetko bolo naozaj fajn. Našla si si nových kamarátov a začala zbierať usilovne včeličky do žiackej knižky. Prišla si domov a ako prvé si hodila tašku na zem. Niečo si zjedla a utekala vonku na ulicu za kamarátmi, ktorí ťa už tradične čakali pred domom so švihadlom či obyčajnou loptou. Mamka ti z okna kričala, aby si sa vrátila ešte predtým, kým sa zotmie. Bezhlavo a natešene si prikývla a utekala sa hrať. Vonku sa už stmievalo a ty si sa tajne priplazila domov, aby nikto nezistil, že si prišla neskôr. Aj tak to vždy zistili.

Na tom období bolo krásne to, že si sa rozvalila na gauč a sledovala Tomma a Jerryho. Sledovala si rozprávky od výmyslu sveta a bola si presvedčená, že svet je jedna veľká rozprávka. Že svet je jednoducho dokonalý. Večer si zaspala v obývačke pri televízore a ráno si sa zobudila už vo svojej mekučkej a voňavučkej posteli. Ráno ťa čakalo teplé kakao a ty si mohla kľudne odkráčať za svojimi kamarátmi do školy. Deň čo deň sa to všetko opakovalo a ty si bola šťastná.

Keď prišla puberta, prišli aj prvé naozajstné problémy a nezhody s rodičmi. Odrazu si sa im začala odcudzovať a oddaľovať. Viac času si trávila vonku s kamarátmi ako doma. Pre rodičov to bolo najkritickejšie obdobie, pretože pochopiť ťa, bolo takmer nemožné. Všetko bolo zlé a trápne. Nech sa akokoľvek snažili, nikdy si nebola dostatočne spokojná a vždy si vedela čo im vyčítať.

Obdobie prvých lások, vážnejších priateľstiev a nekonečných párty s priateľmi. Skúšala si všetko možné a nevedela si sa ničoho nabažiť. Stanovačky, diskotéky, chaty, oslavy či potulovanie sa po ulici so svojou láskou bolo na dennom poriadku. Neskoré príchody domov napomáhali len ďalším hádkam s rodičmi. Zákazy, „zaracha“ a skrývanie telefónu sa niekedy taktiež vyskytlo v tvojom denníčku.

Ako čas išiel zrazu si sa musela rozhodovať kam na vysokú a tvoji rodičia sa nestačili diviť ako sa z toho uplakaného batoľaťa či ufrflaného puberťáka, stal jeden rozumný a cieľavedomý dospelý človek. Rozlúčka s rodičmi bola veľmi ťažká. Z vrecka ti strčali vreckovky, bez ktorých by si sa vtedy nezaobišla. Možno si tu spomenúť na prvý deň v škôlke alebo v škole, kedy lúčenie s mamou bolo taktiež veľmi ťažké.

Pri takých chvíľach si uvedomíš, akí sú pre teba v skutku veľmi dôležití a aké ťažké je ich znovu opúšťať. Zoberieš si kufor, batoh a pomaličky i keď smutne, no odkráčaš. Hlavou ti možno víri množstvo spomienok s nimi. Kedy si im vyčarila úsmev na tvári, rozveselila ich, nahnevala či rozplakala. Pousmeješ sa a ideš ďalej..

Vysoká skončila a ty teraz vchádzaš do skutočnej reality. Otvárajú sa ti dvere do nového sveta, ktorý bude občas naozaj ťažkým bojom, no ak je pre koho bojovať, naozaj stojí za to. Nová práca, sťahovanie, následné vybavenie bytu a všetkých podrobností okolo toho, ktoré sú s tým spojené ťa posadia na stoličku. No vtedy príde mama, ktorá ťa pevne drží za ruku a uistí ťa, že všetko bude dobré. Nežným pohľadom sa na teba pozrie a usmeje sa. Ty vieš, že všetko bude naozaj fajn a usmeješ sa taktiež. Zrazu stojíš v krásnych bielych svadobných šatách pri oltári a vedľa teba stojí muž, ktorý bol možno dôsledkom ustavičných útekov z domu, keď si mala „zaracha“ a musela si sedieť zatvorená v izbe.

Nechápeš kam to všetko došlo, cez čo všetko ste si vedeli prejsť a teraz stojíte jeden vedľa druhého, aby ste si povedali „áno“ a žili spolu šťastne až do smrti, ako v tých rozprávkach. 

 

Ani sa nestačíš diviť a vy sa spolu tešíte z prvých krokov a slov vašej dcéry/syna, ako sa kedysi tešila tvoja mama z tvojich. Začínaš chápať všetky dôsledky správania tvojich rodičov. Všetky zákazy, príkazy či bezdôvodné rozplakanie sa pri blahoželaní tvojich narodenín. Začínaš tomu úplne rozumieť a je ti smutno z toho, ako si sa niekedy k nim chovala. No to nemusí. Patrí to k životu a určite to chápali aj oni.

Mali ťa bezpodmienečne radi, nech si robila čokoľvek, nech si bola kýmkoľvek. Možno si niekedy prišila domov ako najväčší pankáč či s piercingom v nose, no stále ťa mali rovnako radi. Tvojou úlohou je v tomto období pociťovať to isté. Myslieť na to, že si bola taktiež niekedy mladá, no na druhej strane im ísť príkladom a byť aj tak stále s niečím tá nespokojná mama. Určite nemôžeš zabudnúť na výrazy typu: „ja v tvojich rokoch“, „nezaujímajú ma ostatní, iba ty“ a pod.

Deti ti začnú pred očami rásť a pomaly sa vzďaľujú, odchádzajú.

Sedíš v hojdacom kresle, pletieš svetre svojim vnúčatám a si šťastná, že vedľa teba neleží dvadsať mačiek, ako si si v mladosti myslela. Sedí a zaľúbene sa na teba díva tvoj milovaný muž, presne tak, ako to bolo vtedy pri oltári. Posadí sa k tebe bližšie a v ruke niečo drží. Začne listovať a ukazovať fotky. Spolu spomínate, smejete sa a plačete. Presne ako počas celého života. Si šťastná za každý jeden moment, pretože vieš, že každý jeden, či už zlý alebo dobrý, ťa doviedol k tomu, kde si dnes. Možno nebolo vždy všetko dokonalé ako si si ako malé dievčatko myslela.

pixabay.com

Život nie je úplne celkom taká rozprávka alebo rozprávková knižka, no každá jedna stránka príbehu nám dáva zmysel a je neobyčajná, neopakovateľná. Každé jedno obdobie je niečím výnimočné a ťažké, pretože k novým situáciám prirodzene patrí aj strach a ťažkosti. Niekedy trvá, kým sa niečo naučíme. Pravdepodobne to nepochopíme v tom období, no ak ho raz pochopíme, i keď až v hojdacom kresle, vyhrali sme.
Strach, šťastie či smútok patria ku každému obdobiu. Taktiež ako pády a následné vzostupy. Život je dráha.

Možno sme si v každom tom období priali nech už skončí alebo sme chceli byť niekým iným, byť starší, mladší, no každé jedno bolo krásne. „Myslím, že na každé obdobie budeme takto spomínať a rozprávať im staré dobré časy.“ Aj keď v tej momentálnej situácii sme to tak celkom nepociťovali, neskôr si človek uvedomí, no už nevráti späť.

Každý z nás si môže vytvoriť svoju rozprávku. Žiadna rozprávka nie je tak celkom dokonalá. Červená čiapočka či Snehulienka nám môžu ísť príkladom, že život nemá neustále krásny priebeh, no ak má šťastný koniec, stojí za to!

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.