V ži­vote člo­veka sú vzťahy na­ozaj dô­le­žité. Ľu­dia ovplyv­ňujú našu ná­ladu, for­mujú nás a ro­bia naše ži­voty je­di­neč­nými. Každá žena chce byť mi­lo­vaná a chce nájsť toho pra­vého. Mne osobne by sta­čil aj ten ľavý, ale môj ži­vot má cel­kom zlý zmy­sel pre hu­mor.

Mám síce len 20 ro­kov, ale moja mama by ma nie­kedy už naj­rad­šej vy­dala a mala as­poň šest­násť vnú­čat ako za čias Má­rie Te­ré­zie. Darmo, že mám star­šieho brata a že tie časy po­mi­nuli ako toh­to­ročný sneh na Via­noce, no moja mama má jasný cieľ. Preto si tak­mer každý týž­deň ako sa vrá­tim zo školy do­mov na mňa po­svieti so svet­lom jas­nej­ším než je sa­motné slnko a s vy­šet­ro­va­cími me­tó­dami lep­šími než akými oplý­val sám veľký Sher­lock Hol­mes. Nuž, ako to býva na ma­minky nik nemá.

Av­šak, ma­minka ne­vie, aký po­klad má doma. Mne ku šťas­tiu ne­treba veľa. Pop­ravde, vy­sta­čím si s čo­ko­lá­dou, pi­vom a mač­kou. No dobre, ešte niečo tomu chýba. Make-up. Nie, na­ozaj ne­pot­re­bu­jem chlapa. Ako každá eman­ci­po­vaná žena všetko chcem uro­biť sama, veď načo by mi bol chlap? Veď taký prie­merný chlap sa dá po­kojne na­hra­diť ma­lým hu­ňa­tým pria­te­ľom, ktorý vás ne­bude vy­šet­ro­vať alebo sa ne­mu­síte báť, že vás vy­mení, keď pri­be­riete. Mačka sa vždy vráti do­mov. Vie to­tižto kto ju chová. Veľmi dobre si pa­mätá toho člo­veka a aj keď vás bude mať plné zuby, ne­odíde. Je prí­liš le­nivá na to, aby sa mu­sela o seba sta­rať sama, a preto si mys­lím, že taká mačka vás ni­kdy ne­s­klame. Mňa ešte ani jedna ne­s­kla­mala.


Dala som si zá­vä­zok a ten znie, že až raz bu­dem veľká a po­maly mi bude tiah­nuť na dô­chod­kový vek a už ne­bu­dem môcť znovu zni­žo­vať zo svo­jich ná­ro­kov, ktoré sú za­tiaľ po­merne vy­soké (veď predsa Hi­ma­láje tiež ne­vy­rástli len tak z ni­čoho) vy­kaš­lem sa na hľa­da­nie toho pra­vého chlapa a bu­dem mať mačky. Kopu ma­čiek… a ak ná­hodu to ne­bude možné v prí­pade, že ne­bu­dem mať na svoj vlastný byt a pre­na­jí­ma­te­ľovi by va­dili chlpy, kú­pim si starú ko­ryt­načku.
Áno, mys­lím, že to je tá správna cesta. Je to milé zviera, veľa toho ne­na­ho­vorí, takže sa ne­mu­sím báť, že by mi ská­kala do reči, keď bu­dem mať svoju chvíľku mo­no­lógu a ne­mu­sím sa báť, že sa bude sna­žiť zby­točne ar­gu­men­to­vať v aj tak pre­hra­nej hádke. Veď žena má vždy pravdu. Do­konca aj vtedy, keď ju nemá. Ko­ryt­načka do­konca ani veľa neje, a teda o moju čo­ko­ládu a pivo sa ne­mu­sím s ni­kým de­liť.

No mô­žem te­raz so zdvi­hnu­tou hla­vou po­ve­dať, že sa na svoju ro­man­tickú bu­dúc­nosť so svo­jou bu­dú­cou sta­rou ko­ryt­nač­kou Ger­trú­dou te­ším. Teda za­tiaľ sa mi tá pred­stava bru­tálne páči. Skúste sa ma opý­tať tak za 30 ro­kov…

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Komentáre