Ešte teraz si pamätám ten deň, kedy sme sa prvýkrát stretli. Ten osudový deň, ktorý všetko zmenil. Pamätám si každý a jeden detail. Viem, že si mal oblečené čierne džínsy, biele tričko s postavou z tvojho obľúbeného seriálu a na chrbte ten svoj starý sivý batoh, ktorý tak veľmi nechceš vymeniť za nový. Taktiež viem, ako vystrašene si sa zatváril, keď si do mňa omylom narazil zatiaľ, čo si sa ponáhľal na vlak. Viem, že som ostala v šoku. V šoku z toho, že si sa mňa, tú tichú dievčinu s nosom stále v knihách, rozhodol vyrušiť z jej samoty, aj keď len náhodou.

V šoku z toho, že si sa predo mnou zjavil ty. Ty a tvoje veselé hnedé oči. Ty a tvoje strapaté vlasy. Ty a tvoj neodolateľný úsmev, ktorému som, ani neviem ako rýchlo podľahla, a v ktorom sa strácam ešte aj teraz, keď som si na to spomenula. Všetky tieto spomienky, všetky tieto momenty vo mne žijú, akoby to bolo včera.

Ale nie je to chyba? Prečo stále v sebe zapaľujem ten oheň, ktorý ma k tebe vedie? Prečo mu dávam kyslík? Prečo ho jednoducho nepolejem a nezahasím raz a navždy? Som až taká zbabelá?

Dokážem si odpovedať aj sama. Áno, som zbabelá. Bojím sa. Bojím sa toho, že už nikdy nestretnem niekoho, ako si bol ty. Bojím sa, že už s nikým sa nebudem smiať tak úprimne a nahlas, ako som sa smiala s tebou.  Bojím sa, že už s nikým nezažijem také dobrodružstvá, aké sme spolu zažili. Že už nikto mi nevenuje také vášnivé bozky a nikto nebude môj najlepší kamarát a priateľ naraz. Bojím sa, že už nikomu sa moja duša neotvorí tak, ako sa otvorila tebe. Ale po čase si sa začal nudiť. A odišiel si.

View this post on Instagram

Замри! @olyashem 🌂

A post shared by Author: @burimova (@burimovanextdoor) on

Rovnako ako prvý deň, pamätám si aj posledný. Ale pri tejto spomienke začnem vždy plakať. Snažila som sa dostať ťa z hlavy, ale zatiaľ bezvýznamne. Skúšala som a skúšam všeličo, ale moja láska k tebe bola tak silná, že sa toho tak ľahko nezbavím ani po pár mesiacoch, odkedy už spolu nie sme.

Viem, že dať ti zbohom je to najlepšie riešenie, ale ešte sa to bojím urobiť. Veľmi sa teším na deň, kedy sa ráno zobudím a uvedomím si, že práve teraz je tá chvíľa, že práve dnes je ten deň, nechať ťa za mnou a vykročiť novým smerom. Neviem, kedy to bude, ale dnes ešte nie. Udeje sa to vtedy, keď budem pripravená.  

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.