Prečo sme my ženy také na­ivné čo sa týka mu­žov? Ve­rím, že nie som je­diná ktorá si toto stále ho­vorí. Prečo som sa mu­sela zas za­mi­lo­vať do toho ne­správ­neho? Prečo sa to stále deje iba mne? Toto sú tie otázky ktoré si každá z nás stále kla­die. Milé slečny, dámy, ženy, diev­čatá mu­sím Vám po­ve­dať, že sa to deje všet­kým, nie len vám!

Pri­šiel ako blesk z jas­ného neba. Vô­bec som vtedy ne­mala zá­u­jem o ne­ja­kého chlapa. Mala som úplne iné sta­rosti. Jed­no­du­cho som nech­cela zas celé dni lie­tať v ob­la­koch. Toto lie­ta­nie som si chcela ne­chať na leto veď to patrí k tomu. Všetky predsa vieme, aké sú letné lásky nád­herné a ne­za­bud­nu­teľné. Po­znali sme sa dl­h­šie. Res­pek­tíve sme o sebe ve­deli dl­h­šie lebo do­vtedy sa to ka­ma­rát­stvom ne­dalo na­zvať. Až do jed­ného ve­čera kedy sme sa stretli zoči voči. Sta­čil je­den po­hľad, je­den jeho úsmev. Ni­kdy pred­tým som si ne­uve­do­mila, aké má nád­herné oči. V jeho očiach som ne­vi­dela do­po­siaľ nič zlé. Tie oči boli v tom mo­mente tie najk­raj­šie, aké som kedy vi­dela. A úsmev? Bol plný opti­mizmu a ši­bals­tva. 

Stále si kla­diem otázku ako je to možné, že som si ho do­vtedy ne­všimla? Že som si ne­všimla jeho oči, úsmev, tvár, ruky a vlastne jeho ce­lého? Po pravde ešte stále sa ku mne od­po­veď na moju otázku ne­dos­tala. Jed­no­du­cho to tak ži­vot za­ria­dil. Vtedy, keď sme sa spoz­nali, som mala oči pre iného a on pre inú. Prečo sme sa stretli práve te­raz? Ži­vot píše ne­sku­točné prí­behy. Moje oči pat­ria te­raz len jemu a ni­komu inému. Po­znáte ten po­cit, kedy vlastne ani ne­viete, prečo vás daný chlap tak veľmi pri­ťa­huje? Nie je to žiadny mo­del­kov­ský typ, nie je ani žiadny bo­dy­bu­il­der a nie je ani po­vo­la­ním syn. Je to oby­čajný cha­lan, ktorý chodí do ro­boty a má v sebe niečo, čo ma k nemu ne­sku­točne silne ťahá a ja som nad tým už dávno stra­tila kon­trolu.

Ni­kdy pred tým som sa ne­cí­tila tak dobre a bez­pečne, ako tých päť se­kúnd, keď ma ob­jal. V ten mo­ment som cí­tila zimu, teplo a môj krvný obeh sa zvý­šil dvoj­ná­sobne. Do toho všet­kého jeho úsmev a tá per­fektná vôňa, ktorú mal na sebe, za­ne­chala vo mne niečo, čo slo­vami ne­viem ani opí­sať. Ni­kdy pred tým som nič také ne­cí­tila.

Dala by som mu všetko, čo som mu na očiach vi­dela, len aby bol šťastný. Keby o to po­žia­dal, som celá jeho. A to bol zrejme ten prob­lém! Naša hra sa skon­čila a ja hrám už bez teba dú­fa­júc, že sa opäť pri­dáš a bu­deme hrať SPOLU! Žev­raj sú ženy kom­pli­ko­vané a ni­kto sa v nich ne­vyzná. Áno sme kom­pli­ko­vané, ale nie tak ako muži. Je­den deň sa tvá­ria že Vás idú po­žia­dať o ruku a na druhý deň sa Vám ledva po­zdra­via na ulici.

Me­dzi nami dvoma zrazu os­talo ti­cho. Nie je to ti­cho, lebo by som ťa zne­ná­vi­dela, lebo sa mi ne­dos­talo toľko, koľko som možno oča­ká­vala. Os­talo ti­cho, lebo ma pre­stalo ba­viť ťa ne­us­tále do­bí­jať. Ako nás osud k sebe pri­vie­dol už dva­krát, tak nás dú­fam k sebe pri­ve­die aj tretí a po­sledný krát. Na te­raz ostáva ti­cho. Bu­dem ti­cho, ale pri tom som stále za­mi­lo­vaná a ak by si niečo po­tre­bo­val, vždy sto­jím pri tebe tak, ako som to ro­bila aj do­te­raz. Ke­dy­koľ­vek sa mô­žeš o mňa oprieť, nech sa deje čo­koľ­vek.

Je­diná vec, ktorá ma mo­men­tálne zo­žiera a zá­ro­veň veľmi mrzí je to, že ak si to aj ná­ho­dou čí­taš vô­bec ani ne­tu­šíš, že celá táto „love story“ je vlastne ve­no­vaná tebe. Kiež by si ve­del, čo k tebe cí­tim a čo sa vo mne odo­hráva, keď sa na mňa po­zrieš a po­us­me­ješ sa.

Či už to bude som­nou alebo s inou že­nou buď ŠŤASTNÝ a mi­lo­vaný tak ako si to za­slú­žiš!

foto: Shut­ters­tock

Komentáre