Obaja sme sa zhodli, že bude lep­šie ne­via­zať sa. Uží­vali sme si voľ­nosť, slo­bodu, te­šili sme sa zo všet­kého no­vého. Hľa­dali sme niečo, ale ne­do­ká­zali sme sa ni­kdy s ni­čím uspo­ko­jiť, vždy sme chceli viac. Ni­kdy nám ne­bolo dosť. Je­diný po­cit spo­koj­nosti sme mali v čase, keď sme boli je­den pri dru­hom, ale báli sme sa to pri­znať.

Preto sme stále hľa­dali a na­há­ňali sa za nie­čím no­vým. A keď nám za­čalo byť smutno, opäť sme išli tou zná­mou ces­tou, ktorá nás viedla k sebe. Istý čas sme boli spolu ne­us­tále, po­tom nám prišlo roz­umné sa na istý čas ne­vi­dieť. A znova do toho spad­núť. Na­mo­tá­vali sme sa na­vzá­jom po celý čas. Po­tom sme sa na­vzá­jom sna­žili je­den dru­hého odo­hnať. Veď akoby vy­ze­ral taký vzťah? Za­lo­žený iba na prí­ťaž­li­vosti? Tak sme si dali pauzu…

A hla­dali sme. Šťas­tie? Lásku? Niečo viac či niečo me­nej? Kto vie. Ale obaja sme niečo nie­kde na­šli. Ale ne­bolo to dosť. Stále tam bola tá myš­lienka. Keď som bola s ním, chý­bal si mi tam ty. Keď si bol s ňou, mys­lel si na mňa. Bol to ako za­ča­ro­vaný kruh. A úp­rimne? Stále je. Drží sa nás to aj po ta­kej dobe. Keď sa za­dí­vame je­den dru­hému do očí, je to tam. Tá is­kra, tie mo­týle v bru­chu, ten po­cit keď sa cí­tiš voľne, šťastne a spo­kojne. Ten po­cit za­mi­lo­va­nosti.

zdroj: Photo by Mah­keo on Unsp­lash

Bu­deme mať nie­kedy od­vahu pri­znať si, aká je pravda? Po­vieme si úp­rimne, že toto je láska? Kto vie. Za­tiaľ to ne­chá­vame tak. A možno nás to od­de­ľuje, a možno práve toto nás málo spo­jiť navždy. A pri­tom, je dosť možné, že nás to len roz­delí. Možno sa ani je­den z nás ni­kdy o nič ne­po­kúsi, pre­tože sa bude báť re­ak­cie toho dru­hého, aj keď je všet­kým viac ako jasné, že sme na­šli viac ako sme chceli, že sme zís­kali to, o čom sme ho­vo­rili, že nám sa to ne­stane.

A možno bu­deme je­den z tých pá­rov, kto­rým je pre­dur­čené si len „ot­vo­riť oči“ aby sme ve­deli, že nie­kde tam, me­dzi dl­hými ve­čermi pri víne a po sko­rých rá­nach po párty, vznikla láska. Čistá a úp­rimná, ale nie dosť silná na to, aby sme o ňu bo­jo­vali tak, aby sme boli schopní pri­znať, že z ka­ma­rát­stva s vý­ho­dami, vzniklo niečo tak ma­gické.

 A možno si len šia­len­stvo ukryté za pek­nou tvá­rou.

Komentáre