Keď si zra­nená dejú sa čudné veci. Teda ony sú možno úplne nor­málne, ale ty máš po­cit, že niečo ti tam ne­sedí. Av­šak niečo je na nich nád­herné. Dlho mi trvalo, kým som na to prišla.

„Je ume­nie nájsť šťas­tie v bo­lesti“- M.M.

Naj­lep­šia od­mena za zlé ob­do­bie na­stane vtedy, keď za­čneš pra­co­vať na sebe. Keď za­bud­neš na to, že chceš niečo vrá­tiť, alebo sa po­mstiť, aby si im dala po­cí­tiť ich „zmes“. Vtedy, keď pre­sta­neš chcieť deň, aby ľu­to­vali to, že o teba prišli a to, ako ťa zra­nili.

„Mám ten úsmev, keď som s ním, ale aj keď som bez neho.
Je taký istý, už nie je do­vô­dom môjho šťas­tia a ani smútku“-M.S.

zdroj: unsp­lash.com

– Všetko sa vždy vráti – aj to dobré, aj to zlé.

– Za­me­raj sa na to, aby si bola lep­šia ver­zia seba sa­mej.

– Naj­lep­ším ľu­dom je jedno čo si o nich druhí mys­lia, ne­sna­žia sa ro­biť do­jem. Prídu a sprá­vajú sa rov­nako stále.

– Je im jedno, čo sa o nich za chrb­tom roz­práva.

– Ne­od­cu­dzujú! Ne­rie­šia! A to do­slova. Nie sú ovplyv­ni­teľní re­ak­ci­ami dru­hých, roz­ho­dujú sa sami za seba a v naj­lep­šej vôli.

– Ve­dia, čo je pre nich dobré a ve­dia, kam chcú ísť. Po­znájú svoje pri­ority a dú­fam, že si jed­nou z nich.

– To čo majú druhí ich in­špi­ruje, ne­zá­vi­dia si.

– Naj­lep­šie čo sa mô­žeš na­učiť je ne­chať ísť, než dr­žať sa nie­čoho, čo nie je. To, že do­ká­žeš nie­koho ne­chať ísť, je znak toho, že ve­ríš v niečo viac. Máš od­vahu a ne­bo­jíš sa. Je priam hr­din­ské ne­chať ísť ľudí, ktorí nám ži­vot sťa­žujú a nie uľah­čujú. Je to ako sko­čiť do vody z útesu, roz­hod­núť sa sko­čiť, keď ti vra­via ne­rob to, nájde sa nie­kto a skočí s te­bou. I keď nie­kedy trvá dlho kým to po­cho­píme.

 

– Naj­lep­šie čo pre seba mô­žeš uro­biť, je mať sa rada takú, aká si – aj s chy­bami.

– Vieš, že je jedno čo príde, ty to zvlád­neš.

„Ne­že­lám si, aby to bolo lah­šie, ale že­lám si, aby som bola lep­šia“

zdroj: unsp­lash.com

– Ne­de­fi­nuje ťa tvoja mi­nu­losť a ani ľu­dia v nej či uda­losti.

– Maj rada cestu, kto­rou krá­čaš so svo­jimi vr­cholmi a pádmi. Ver, že si tam, kde presne máš byť!

– Smej sa, keď nie­čomu ne­ro­zu­mieš, lebo vieš, že príde deň a ty to po­cho­píš.

– Za­me­raj sa na cieľ, ale sú­streď sa na cestu. Na malé po­kroky a pre­kážky.

– Naj­lep­šou po­mstou je byť štastná, aj keď je všetko proti tebe.

– Ak to tak cí­tiš, urob to!

„Zá­leží na tom, čo je te­raz a čo bude ďa­lej“ -D.S.

Ak by sme sa stretli v inej etape môjho/tvojho/nášho ži­vota. Ne­viem sama, ako by to bolo me­dzi nami. Či by sme spolu os­tali alebo ne­bo­daj spolu znova boli, alebo iba prosto boli. Možno by sme boli skvelí ka­ma­ráti. A možno by sme ne­boli nič. To však ne­vie ani je­den z nás.

P.S.: „Prečo sa zra­ňo­vať ne­us­tále tou is­tou ve­cou?“

 

 

 

 

Komentáre