Sú ženy, ktoré si sklamanie v „láske“ prehodia cez plece. Potom sú tu ženy, ktoré to nesú ťažko, no s pohárikom v ruke sa im zabúda ľahšie. A potom sú tu ženy ako ja. Prečítaj si riadky nižšie a pochopíš čím si mi zlomil srdce.

Spočiatku to vyzeralo na veľkú lásku – na lásku, čo by prenášala moria, či dokonca oceány. A ono to tak vlastne vyzerá dodnes. Zamilovala som sa. Tak skutočne. Tak vášnivo. Tak nežne. Celým svojím srdcom. A ja viem, vnútri viem, že ty tiež. Ty si sa jednoducho bál. Až vtedy som si uvedomila, že chlapi, tí dobrí chlapi, vedia byť ešte citlivejší ako tie najcitlivejšie ženy. Si dokonalý vo všetkých svojich nedostatkoch, no ja ťa mám aj tak naďalej rada. S tými kučeravými vlasmi, ktoré si každé ráno upravuješ, len aby si ich skryl. S tými žiariacimi očami, ktorými sa na mňa s láskou pozeráš. S tým najkrajším úsmevom v tvári. Ty si prišiel vo chvíli kedy som sa cítila po predošlej minulosti zocelená, silnejšia, pripravená a odhodlaná čeliť všetkému tomu zlu vo svete. Bola som rozhodnutou, že svoje srdce viac nikomu nedám. A ty si prišiel, zbúral všetky múry, a ja som odrazu onemela. Všetko bolo tak dokonalé, až sa mi nechcelo veriť, že to všetko je pravdou. A po predošlých skúsenostiach som veľmi dobre vedela, že aj tie najružovejšie oblaky sa rozplynú. Nevedela som však, že to príde tak skoro.

Zdroj: unsplash.com

Chyba nebola vo mne. Chyba nebola v tebe. Chyba bola, ani nie v zlom načasovaní, chyba bola v tvojej nerozhodnosti. V tvojej bojazlivosti. V tvojom strachu. Bola som k tebe milá, dobrá, vlastne taká aká som stále. Odhalila som ti časť srdca, ktorú som tak veľmi skrývala pred ostatnými. A ja viem, že si ma nechcel sklamať. A ani ja teba. Len si sa bál svojho odchodu na pár mesiacov a toho ako to znesiem. Bál si sa, že nie si pripravený začať nový vzťah a hneď potom ma na pár mesiacov opustiť. Ja som sa bála tiež a ako veľmi. Moje najväčšie trápenie spočívalo v tom, že si ma nedržal, no ani nepúšťal. Nechcel si o mňa prísť, pretože si sám dobre vedel, že naše srdiečka sa našli. No na druhej strane si sa tomu bránil. Prečo? Veď ja by som zvládla aj tých pár mesiacov. Veď čo to je pár mesiacov proti celému životu? Oproti láske, ktorú sme si mohli spoločne budovať? Nedokážem povedať, či si ma sklamal alebo nie. Jednoducho cítim v hrudi neopísateľný smútok, ktorý ma valcuje dňom, hodinou, každou minútou. Pocit, ktorý sa len ťažko vysvetľuje. Pocit, ktorý je horší než rozchod, pretože ja viem, že ma máš rád, len rozum ti káže, aby si to nekomplikoval. Taký skľučujúci pocit. Rozum ani srdce nevie ako ďalej. Ako má vyjsť z tejto, podľa teba, neriešiteľnej situácie. Keď som si o tebe myslela, že si dokonalým chlapom, zmýlila som sa. Máš predsa len chybu a tou je tvoj strach. Prosím zmeň to, pretože ja nebudem čakať večne.

Zdroj: pixabay.com

Jedno ti však ale chcem povedať. Náš bozk, ten ostýchavý a hanblivý bozk vtedy na stanici. Bol to najkrajší bozk v mojom živote. Túžiaci po láske, plný lásky. Plný strachu, no zároveň zahŕňajúci pochopenie, túžbu, no predovšetkým nehu. Ten bol najkrajší a takto spolu s tebou si ho zachovám aj keď sa rozhodneš nerisknúť túto etapu, ver že, najkrajšiu etapu tvojho života.