Asi už ani nebudem počítať, koľkokrát som svoje srdce dala tomu nesprávnemu. Tomu, do ktorého som sa bezhlavo zaľúbila a naivne si myslela, že je to ten, s ktorým to určite vyjde. Môžem ja za to, že do vzťahov dávam celé srdce? Nie! Ale, je pravda, že by som si už mala začať dávať väčší pozor.
Schladiť hlavu a city skôr, než sa vrhnem do nového vzťahu bez toho, aby som dôkladne popremýšľala nad tým, či to bude mať aspoň nejaký význam. Možno nenechať všetko iba na tie motýle v bruchu. Pretože láska nie je iba o tom, či sa nám niekto páči a či nám pobláznil hlavu.
Do dôchodku mám síce ďaleko, ale aj tak si myslím, že je čas zahodiť chvíľkové romance a zbytočne zlomené srdcia za hlavu. Je čas prestať skúšať a tlačiť na pílu. Je čas na to, aby si ma láska našla sama a až príde, musím si byť naozaj istá, že sa neskončí tak rýchlo, ako začala.
Už nepodám ruku niekomu, o kom budem mať pochybnosti, no moja túžba po vzťahu ich zahluší. Ďalší bozk venujem niekomu, pri kom nebudem cítiť strach či neistotu. Bude to človek, ktorý si ma získa prirodzene a skutočne. Na vzťahu s ním budem chcieť pracovať, nie len rýchlo utiecť, aby som zabudla na tú katastrofu.
Na čo míňať svoju energiu? Na čo odhaľovať city pred niekým, kto o to nemá záujem? Prečo sa snažiť pre niekoho, kto sa rovnako nesnaží kvôli mne? Stačilo! Viac nehľadám, neskúšam. Čo príde, príde. No svoje srdce otvorím iba vtedy, ak sa na tom môj rozum a moje city zhodnú spoločne.
