Známa slo­ven­ská módna ná­vrhárka má na konte už ne­spo­četné množ­stvo šiat, no v po­sled­ných ro­koch na­vrhuje najmä sva­dobné ko­lek­cie. Reč je o Ve­ro­nike Kos­tko­vej, ktorá už v det­stve ve­dela, že sa móde chce ve­no­vať, pre­tože jej úplne uča­ro­vala. V júni prišla s no­vou ko­lek­ciou, pri kto­rej sa in­špi­ro­vala Ma­ro­kom, no viac ti o nej pre­zradí v dneš­nom roz­ho­vore.

Ahoj Ve­ro­nika, ako by si na za­čia­tok opí­sala samu seba?

Z ob­čian­skeho po­hľadu som Ve­ro­nika Kos­tková, mám 32 ro­kov, na­ro­dená a ži­júca v Tren­číne. Vy­štu­do­vala som Strednú prie­my­selnú školu odevnú v Tren­číne a Vy­sokú školu vý­tvar­ných umení v Bra­ti­slave. Z pro­fe­si­onál­neho hľa­diska som módna ná­vrhárka, ktorá je de­tai­lis­tka, pre­cízna v tom, čo ro­bím, fé­rová, do­chvíľna a na prvý po­hľad možno tro­chu ne­prí­stupná.

A po prí­chode do­mov som že­nou, čo býva s mač­kou bez mena (je to­tiž hlu­chá), číta knihy, po­zerá filmy, má veľmi rada ume­nie, ar­chi­tek­túru, hudbu, mi­luje ces­to­va­nie a dobré jedlo.

zdroj: Ivana Po­ru­ban San­tova

Ako si sa do­stala k mód­nemu ná­vrhár­stvu? Bolo tvo­jím snom stať sa mód­nou ná­vrhár­kou už v det­stve alebo si tú­žila po úplne inej pro­fe­sii?

K mód­nemu ná­vrhár­stvu ma to ťa­halo už od­ma­lička. Moja mama a babka sa vždy rady pekne ob­lie­kali a tak som zde­dila vro­dený cit pre krásne veci a ob­le­če­nie. Po­tom som za­čala ob­lie­kať bá­biky Bar­bie, aj keď to znie ako naj­väč­šie klišé, ale na­ozaj som mala ob­se­siu v šití gar­de­róby pre bar­biny. Mali ušité všetko – od svet­rov, šiat až po pa­dák. Veľa som kres­lila a skoro vždy to boli šaty. Takže v tom, čo chcem ro­biť, som mala jasno po­merne skoro.

Sa­moz­rejme, ako malá som tú­žila vy­s­trie­dať všetky možné po­vo­la­nia: od prin­cez­nej po uči­teľku. To druhé sa mi do­časne aj spl­nilo, keďže práve po ôs­mich ro­koch uče­nia som od­išla zo škols­tva. Byť prin­cez­nou sa mi za­tiaľ ešte ne­po­da­rilo :).

Na­vrhu­ješ najmä šaty pre ne­vesty, čo je ich naj­väč­šou cha­rak­te­ris­ti­kou?

Moje sva­dobné mo­dely sú od­lišné najmä tým, že to nie sú také tie ty­pické ,,torty”. Je na nich veľký po­diel ruč­nej práce, na­prí­klad zdo­be­nie kraj­kou, vy­ší­va­nie kryš­tá­likmi a hlavne – sú ne­uve­ri­teľne ľahké a po­hodlné, čo je ob­rov­ská de­víza, keďže v sva­dob­ných ša­tách strá­vite celý deň. Má to byť predsa je­den z najk­raj­ších dní vášho ži­vota, nech­cete mať predsa na sebe šaty, v kto­rých sa ne­cí­tite dobre.

Sva­dobné šaty sú skôr pre mo­derné, so­fis­ti­ko­vané, mest­ské víly ako pre po­mpézne a oká­zalé krá­ľovné.

zdroj: Ivana Po­ru­ban San­tova

A ako je to s odevmi na bežné no­se­nie?

Pri ta­kýchto ko­lek­ciách ma to v po­sled­nej dobe ťahá hlavne k farbe – celé roky bola mo­jou ty­pic­kou pa­le­tou – biela, čierna, sivá, ma­xi­málne pas­te­lové a me­ta­lické od­tiene, ale od­kedy ro­bím väč­šiu časť roka s bie­lou, tak do­slova prah­nem po farbe. Do­konca som ju pus­tila po dl­hej dobe aj do svojho šat­níka.

Prečo práve sva­dobné šaty? Mala si k nim ne­jaký hl­bší vzťah ako k bež­ným mo­de­lom?

Často roz­mýš­ľam, či som si tie sva­dobné šaty vy­sní­vala ako malá a ne­pa­mä­tám si to, lebo po vy­štu­do­vaní školy ma to skôr ťa­halo k tvorbe šiat na bežné no­se­nie. Prvé, také ozaj­st­nej­šie sva­dobné šaty som šila Miške z Tren­čína, ktorá mala re­tro svadbu a v sa­ló­noch nič ne­bolo. O rok pri­budla ďal­šia, druhý rok boli štyri, ďalší osem a po­stupne som sa za­čala ve­no­vať len sva­dob­ným ša­tám, keďže popri škole ne­bol na nič iné čas.

zdroj: Ma­tej Kmeť

V júni si vy­tvo­rila svoju naj­nov­šiu ko­lek­ciu, in­špi­ro­vala si sa pri nej ces­tou po Ma­roku. Čo kon­krétne ti pri­nieslo in­špi­rá­ciu?

Ko­lek­cia ,,Jar­din Ma­jo­relle” vznikla po mo­jej ceste po Ma­roku, na kto­rej som bola mi­nulý rok na je­seň s ka­moš­kou Ev­kou z even­tovky a Iva­nou Po­ru­ban San­to­vou, ktorá je fo­to­grafka a di­zaj­nérka. V ko­lek­cii som sa za­me­rala na vilu Ja­cqu­e­musa Ma­jo­rella, fran­cúz­skeho ma­liara, ktorý žil a tvo­ril v Ma­ra­kéši. Jeho vilu ne­skôr po jeho smrti kú­pil fran­cúz­sky módny ná­vrhár Yves Saint Lau­rent a ta­kisto sa na jedno ob­do­bie svojho ži­vota v nej usa­dil a vy­tvo­ril ne­uve­ri­teľné ko­lek­cie in­špi­ro­vané práve ma­roc­kým ode­vom a bar­barmi.

V sú­čas­nosti sa tam na­chá­dza ob­rov­ská záh­rada plná roz­lič­ných rast­lín, kak­tu­sov, ja­zie­rok. Pre­d­ie­rate sa touto fló­rou, sl­nečné svetlo pre­niká cez listy a zrazu sa pred vami vy­norí upro­stred ta­kejto oázy sýto modrá vila so žl­tými a pe­per­min­to­vými de­tailmi. Ma­jo­relle modrá má ne­uve­ri­teľnú vib­rá­ciu, jej sila je dl­ho­trva­júca a je esen­ciou toho, čo zna­mená za­žiť a vi­dieť farbu v Ma­ra­kéši. Lebo farba a svetlo je tam na­ozaj úplne iné ako u nás. A práve toto miesto mi bolo naj­väč­šou in­špi­rá­ciou.

Mohla by si nám teda pre­zra­diť, čo je pre túto ko­lek­ciu ty­pické?

V ko­lek­cii sa strie­dajú au­tor­ské po­tlače lá­tok, ktoré na­vrhla Ivana Po­ru­ban San­tova, veľké plo­chy mod­rej na roz­via­tych ša­tách a roz­lične štruk­tú­ro­vané ma­te­riály, ako na­prí­klad la­se­rom vy­re­zá­vané látky, flitre od­rá­ža­júce svetlo a plisé. Po pr­vý­krát som si dala špe­ciálne ku ko­lek­cii vy­tvo­riť aj sé­riu ko­že­ných do­pl­n­kov od slo­ven­skej značky ba­git!.

zdroj: Ivana Po­ru­ban San­tova

Chys­táš novú sva­dobnú ko­lek­ciu. Čo ti po­núklo in­špi­rá­ciu a ako sa bude od­li­šo­vať od tvo­jich os­tat­ných mo­de­lov?

Áno, po­maly sa schy­ľuje k ďal­šej sva­dob­nej ko­lek­cii a ja sa na ňu veľmi te­ším. Pô­vodne som chcela ro­biť ko­lek­ciu in­špi­ro­vanú slo­ven­ským folk­ló­rom, ale keďže mám po­cit, že táto téma je v po­sled­nej dobe až ne­uve­ri­teľne ,,pre­flák­nutá”, osta­nem verná svojmu bo­hoš­týlu.

Chcem sa za­me­rať na ešte od­váž­nej­šie kom­bi­ná­cie ma­te­riá­lov a vý­ši­viek. Na spo­lu­prácu som oslo­vila aj spi­so­va­teľku Mirku Ábe­lovú, kto­rej som tento rok šila sva­dobné šaty a bude to opäť niečo nové a iné, tak sa ne­chajte prek­va­piť :).

Čo po­va­žu­ješ za svoj naj­väčší úspech?

Môj naj­väčší úspech? Ne­viem, či to mám takto za­de­fi­no­vané a zo­ra­dené podľa dô­le­ži­tosti. Skôr to be­riem ne­jak tak kom­plex­nej­šie – úspech je pre mňa na­prí­klad to, že mám prácu, ktorá ma ne­sku­točne baví. Na­ozaj. V práci trá­vime väč­šiu časť na­šich ži­vo­tov a ja si ne­viem pred­sta­viť, že by som ro­bila niečo, čo by ma frus­tro­valo a ne­ba­vilo.

Pre mňa je ob­rov­ským pri­vi­lé­giom, ak ro­bím to, čo ma baví. Te­ším sa na každé vy­tvo­rené šaty, na ten pro­ces, na ra­dosť, ktorú tým dá­vam ich no­si­teľ­kám. To je pre mňa úspech. Asi viac ako ví­ťazs­tvá v sú­ťa­žiach, módne pre­hliadky a fotky v ča­so­pi­soch. Je to len po­zlátko, ná­lepka, ktorú do­sta­nete ako cer­ti­fi­kát va­šej úspeš­nosti :).

zdroj: Ivana Po­ru­ban San­tova

Máš ne­jaké sny, o kto­rých si mys­líš, že by sa mohli stať sku­toč­nos­ťou?

Mo­jím naj­väč­ším snom a zá­ro­veň plá­nom do bu­dúcna je mať vlastný ate­liér, presne viem, ako by mal vy­ze­rať: stačí, ak bude mať zo­pár za­mest­nan­cov. Tú­žim vy­tvo­riť také do­máce, prí­jemné, pra­covné pro­stre­die, ob­klo­po­vať sa po­zi­tív­nymi ľuďmi a tvo­riť šaty, ktoré ro­bia ľudí šťast­nými.

Ok­rem sva­dob­ných šiat, by som sa te­raz chcela viac ve­no­vať aj bež­nej móde, nad­ča­so­vej a ori­gi­nál­nej. Ta­kej, ktorá vám vy­drží celý ži­vot.

Chcela by si niečo od­ká­zať na­šim či­ta­teľ­kám?

Ak by som mala tento od­kaz te­ma­ticky la­diť k nášmu roz­ho­voru a mal by byť sme­ro­vaný k móde, tak by som od­ká­zala, aby sme si viac uve­do­mo­vali hod­notu toho, čo na sebe no­síme. Ne­mys­lím tým však len hod­notu pe­ňazí, ale aj etickú a eko­lo­gickú. Aby sme me­nej mys­leli na kvan­titu, ale po­ze­rali skôr na kva­litu. Ne­treba bez­hlavo ucho­piť každý trend, ktorý príde.

Móda nie je ob­le­če­nie, ktoré nás má len za­kryť, chrá­niť pred po­ča­sím, je to ja­zyk, kto­rým ne­ver­bálne ko­mu­ni­ku­jeme naše ná­zory a ná­lady, preto by sme si mali vy­be­rať, akým ja­zy­kom bu­deme roz­prá­vať.

Komentáre