Prestala som bojovať o tvoju pozornosť v momente, kedy som pochopila, že ty ma už nemiluješ. Prestala som bojovať o tvoju pozornosť v momente, kedy som si uvedomila, že si mal využíval. Prestala som bojovať o tvoju pozornosť v momente, kedy som si uvedomila, že som stratila samú seba.
Vieš, všetko to krásne medzi nami som vnímala ako realitu. Ako splnený sen, ktorý môžem skutočne žiť. Ako život, ktorý som vždy chcela. Keď sa tak spätne pozerám, mali sme naozaj všetko. Nechápem prečo si odišiel. Bola som tu vždy, kedy si chcel.
Vypočula som ťa, pomohla som ti s problémami, utešila som ťa. Vždy som bola tá, ktorá ťa obraňovala, ktorá ťa chápala a objala, keď ti bolo zle. Bola som tá, ktorá ti vedela spôsobiť zimomriavky po celom tele (aspoň tak si to zvykol hovoriť). Bola som tá, ktorá ti vyrazila dych, len čo som prišla na prvé stretnutie.
A ty? Ty si bol pre mňa to isté. Opora, pretože si ma držal, keď sa mi pôda pod nohami rozpadala. Bol si tu vždy večer pred búrkou, lebo si vedel, že sa budem báť. Bol si tu, keď som ťa chcela len držať za ruku a nie sa s tebou vyspať.
Uvedomuješ si to? Mali sme seba navzájom. Mali sme lásku. Mali sme to, po čom ostatní len túžia. A aj tak si na konci povedal, že to nebolo dosť. Že ideš ďalej. Hľadať niečo viac.
Milujem ťa, veľmi moc, no prestala som bojovať o tvoju pozornosť. Viem, že som ju stratila v ten deň, keď si mi to povedal. Viem, že by som sa mohla snažiť. Mohla by som ti zavolať, mohla by som ti napísať, mohla by som sa naozaj snažiť viac.
Ale nie, nie je to môj štýl a mám hrdosť. Nebudem zo seba robiť ľahký terč, na to je moja cena príliš vysoká. Teraz už viem, že stojím o pozornosť… iného muža, takého, ktorý ma bude milovať naozaj.
