Mi­lu­jem ten po­cit. Po­cit, pri kto­rom som hrdá na to kto som. Som hrdá na svoju po­stavu, na svoju tvár, na svoje krivky.. Keď som spo­kojná s kaž­dou ma­lič­kos­ťou, ktorá tvorí moju osob­nosť. Mi­lu­jem, keď som v ša­tách a v te­nis­kách. Keď som v rif­liach a ko­šeli. Keď mám lo­dičky aj ba­le­ríny.

zdroj: pixabay.com
zdroj: pi­xa­bay.com

Ne­býva to často, no ob­čas to príde. Ten po­cit, keď sa cí­tim byť nád­herná. Nie­kedy, keď pre­ží­vam tento po­cit som na­ma­ľo­vaná. Ino­kedy však mám len vlasy v dr­doľe, roz­tr­hané džíny, vy­ťa­hané tričko a cí­tim sa tak štý­lovo. Na mo­jej tvári žiari úsmev, a ja si uží­vam každý po­hľad, ktorý sme­ruje ku mne. Ta­kéto dni pat­ria mne. Rada sa na seba po­ze­rám do zrkadla, rada sa fo­tím a rada stre­tá­vam či spoz­ná­vam no­vých ľudí, s kto­rými sa chcem  po­de­liť s týmto krá­ľov­ským po­ci­tom.  Veď v ta­kéto dni som prin­cezná. Spo­kojná prin­cezná. Vi­dím sa inou ako v os­tatné dni. Mi­lu­jem tento po­cit, aj keď vonku prší. Lebo tieto dni mi ne­po­kazí ni­kto a nič.

Naj­viac však mi­lu­jem, že v tieto chvíle do­ká­žem krá­čať tak vzne­šene, že do­ká­žem sa usmie­vať pri­ro­dzene. Mi­lu­jem, že mi žia­ria oči bez toho, aby mi nie­kto po­ve­dal čosi milé. Zbož­ňu­jem, že sa do­ká­žem cí­tiť ako žena. Ako SKU­TOČNÁ ŽENA.

zdroj: pe­xels.com

Často sa, my ženy, pod­ce­ňu­jeme a za­há­ňame našu krásu.  Často si ne­ve­ríme a ne­chá­vame svoju krásu tr­pieť. Ale prečo? Ne­mô­žeme za­bud­núť na svoju hod­notu. Preto si v ta­kéto chvíle spo­meňme na tieto po­city plné krásy a vzne­še­nosti. Po­city, keď sme prin­cezné, víly, krá­ľovné… Po­city, keď sme šťastné.  Spo­meňme si na mo­ment, keď sa na seba po­ze­ráme do zrkadla, usmie­vame sa a te­šíme sa ako uvi­dia našu krásu tam vonku. Ne­bojme sa bo­jo­vať.

Ukážme svetu žen­skosť. Ukážme svetu krásu…