Mi­luj, keď si pri­pra­vená, nie keď si osa­melá. Ne­mô­žeš sa po­tom ču­do­vať, že tvoje „lásky“ sa ne­us­tále roz­pa­dajú a ty si smutná z toho, že sa ti ne­darí nájsť si nie­koho, s kým si bu­deš môcť po­ve­dať „navždy“.

Nie je to len tak. Láska po­tre­buje čas, vy­spe­losť, chce­nie, obetu. Nie je to o tom, že si osa­melá alebo ne­šťastná a po­tre­bu­ješ nie­koho. Ne­rob to pro­sím. Mi­luj, keď si pri­pra­vená! Sku­točne pri­pra­vená pri­jať do svojho ži­vota nie­koho, s kým bu­deš zdie­ľať tvoje ra­dosti, ale aj sta­rosti. Buď že­nou, ktorá mi­luje be­z­hra­nične a sku­točne, nie zo sa­moty.

Nie je to fér ani voči tebe, ani voči jemu. 

Možno to ob­čas cí­tiš, že by si nie­koho chcela, av­šak ak je to len z ne­roz­váž­nosti a osa­me­losti, ne­rob to. Buď vzo­rom pre samú seba, ob­ja­vuj svoju pod­statu, svoju je­di­neč­nosť, svoje dary a ne­mr­haj svo­jím ča­som na niečo, čo nemá vý­znam do bu­dúcna. Ne­nič srd­cia, ktoré môžu byť zlo­mené len preto, lebo si ne­šťastná a osa­melá.

wall­pa­pers.com

Pred pár dňami som čí­tala na in­ter­nete veľmi peknú myš­lienku: „Raz stret­neš člo­veka, ktorý bude úplne iný, ako os­tatní. Bude ti veľmi po­dobný a predsa tak kú­zelne od­lišný. A keď si spo­me­nieš na bý­va­lých, ne­bu­deš roz­umieť, ako si mohla strá­cať čas s ta­kými ľuďmi. No každý vzťah má zmy­sel. Aj ten ne­vy­da­rený. Učíš sa, po čom tú­žiš podľa toho, po čom nie.“ Áno, každý vzťah má zmy­sel, no te­raz ho­vo­ríme o zú­fals­tve, kedy pôj­deš za kaž­dým, kto bude chcieť byť v tvo­jom ži­vote a ty si ani ne­uve­do­míš, čo tým spô­so­bu­ješ sebe a tomu dru­hému. Učíš sa, no uč sa aj pre seba.

Buď rada sama so se­bou. Mi­luj samú seba, pre­tože je­dine vtedy bu­deš môcť mi­lo­vať nie­koho iného. Uč sa, spoz­ná­vaj, mi­luj svo­jich blíz­kych, cháp a za­mi­luj sa do sa­mej seba.

Mi­luj, keď si pri­pra­vená, nie keď si osa­melá. Je­dine vtedy príde sku­točná láska, ktorá zmení tvoj ži­vot a ty od­had­laná, silná a po­učná, bu­deš mi­lo­vať ako len naj­viac vieš.

Komentáre