Mys­lela som si, že čím viac si ťa pri­pú­tam k telu, tým bu­deš mať men­šiu šancu odo mňa utiecť.  Mala som po­cit, že ak ti pre­uká­žem svoju ne­zištnú a veľkú lásku, ne­opus­tíš ma. Ne­bolo to cel­kom tak. Čím viac sa člo­vek snaží do­la­piť krehkú sý­korku, tým väčšmi jej ub­li­žuje, až mu na­ko­niec uletí. Ty si sa tiež roz­ho­dol odo mňa ule­tieť. Možno si sa zľa­kol, možno som ťa svo­jou lás­kou prí­liš du­sila alebo si sa bál, že mi ju ne­bu­deš ve­dieť vrá­tiť v ta­kom množ­stve, aké som ti po­skytla ja.

Tak veľmi som sa mý­lila. Až te­raz som po­cho­pila, že som sa sprá­vala veľmi ma­jet­nícky, čo ťa hrozne zni­čilo. Ty si tú­žil po svo­jej slo­bode, ktorú si mal pred­tým. Ja som si to však uve­do­mila prí­liš ne­skoro, čo ma ne­smierne mrzí. Ne­tu­šila som, že ma moja ob­rov­ská láska jed­ného dňa zničí. Ona však ne­ub­lí­žila len mne. Za­hu­bila nás oboch, po­stupne nám ro­zo­žrala srd­cia zvnútra a úplne ich po­hl­tila.

zdroj: pi­xa­bay.com

Čím viac som ťa ľú­bila a pre­uka­zo­vala ti čo­raz väč­šiu a väč­šiu lásku, tým viac si sa odo mňa vzďa­ľo­val. Viem, zľa­kol si sa mo­jich ci­tov a možno si bál aj toho, že mi takú ob­rov­skú lásku ne­bu­deš schopný opä­to­vať. Preto si utie­kol a ja som os­tala sama, vy­čí­ta­júc si, že som si nie­kedy do­vo­lila mi­lo­vať ťa. To, čo sme spolu pre­žili je mi­nu­losť a tak to aj musí ostať. Už to jed­no­du­cho ne­do­ká­žem zme­niť.

Boli sme si prí­liš blízki, aby sa na to, čo sme pre­žili dalo len tak ľahko za­bud­núť. Možno ty si ma zmie­tol zo svo­jej pa­mäte okam­žite, no ja ťa zo svo­jej hlavy do­stať preč ne­do­ká­žem. Stále ži­ješ v mo­jom srdci, aj keď sme na­dobro od seba od­lú­čení. Som si ve­domá toho, že som sa ťa sna­žila za­hr­núť toľ­kou lás­kou, až nás zni­čila obi­dvoch. Ver mi, že som to takto nech­cela. Uro­bila som chybu, ak som si do­vo­lila k tebe niečo cí­tiť, no ja svoje srdce ovplyv­niť ne­do­ká­žem. Ne­bolo mo­jím cie­ľom, aby sme sa ni­kdy viac ne­stretli, no osud to tak za­ria­dil.

zdroj: pi­xa­bay.com

Ve­rím, že som sa už po­u­čila a ne­za­ľú­bim sa tak ne­uvá­žene a bez­hlavo. Ak sa aj jed­ného dňa do nie­koho za­mi­lu­jem, po­kú­sim sa ho ľú­biť tak, aby mi ne­uni­kol. Pre­tože nie­kedy ak po­nú­kame prí­liš veľa, zničí nás to. Láska je ako slnko – ozdraví naše duše, do­ká­žeme vďaka nemu žiť, no ak je ho až prí­liš veľa, spáli nás a tr­píme. 

Komentáre