Po­sta­víš sa oproti zrkadlu a hľa­díš na seba. Vi­díš sa takú, aká si. Usme­ješ sa, pre­tože si za seba šťastná.

Si šťastná preto, lebo mô­žeš dý­chať, žiť. Mô­žeš vy­ko­ná­vať mi­lión vecí, bez toho, aby si sa ne­jako ob­me­dzo­vala. Máš do­ko­nalý ži­vot, prácu a aj ro­dinu. Usmie­vaš sa na ľudí okolo teba, ktorí ti sprí­jem­ňujú tie chvíle ži­vota. Ne­do­ká­žeš po­cho­piť, ako si nie­kto môže že­lať opus­tiť toto všetko, pre­tože práve to je to najk­raj­šie, čo si kedy mohla uvi­dieť.

Všetko a zrazu nič

Na­stane ale veľa rých­lych oka­mi­hov, kedy sa ti tvoj vlastný ži­vot v tú krátku chvíľu pre­mietne pred očami a ty ne­vieš, čo máš ro­biť, pre­tože zrazu, akoby všetko okolo teba pre­stalo exis­to­vať. Ne­do­ká­žeš sa upo­ko­jiť, nech sa ako­koľ­vek sna­žíš, stále mys­líš na to všetko.

Ne­do­ká­žeš po­cho­piť, ako v jednu chvíľu všetko máš a v druhú ani sa ne­naz­dáš a všetko stra­tíš. Je to ako keď žu­ješ žu­vačku a po­tom ju pre­hl­tneš, alebo sa ňou za­du­síš. Ži­vot je v po­dobe tej žu­vačky.

Máš všetko a zá­ro­veň by si chcela viac. Za­mýš­ľaš sa nad pri­mi­tív­nos­ťami až do­kým ne­prí­deš do zlomu, že ne­treba žiť zaj­trajš­kom ani vče­rajš­kom, ale dneš­kom. Ani si ne­do­ká­žeš pred­sta­viť, ako sa v jednu chvíľu do­káže všetko zme­niť a ty mô­žeš o všetko prísť alebo mô­žeš všetko zís­kať.

Ži­vot je tá naj­nep­red­ví­da­teľ­nej­šia vec na svete. Naj­nep­red­ví­da­teľ­nej­šia a zá­ro­veň najk­raj­šia. Je len a len v tvo­jich ru­kách a ty si vy­be­ráš ako ho pre­ži­ješ. Na nič na svete ne­máš také veľké právo, ako na svoj ži­vot. Už len kvôli tomu dô­vodu máš byť prečo šťastná, pre­tože nie každý, toto právo na ži­vot má.

Ty si bo­sorka vlast­ného osudu

V jednu chvíľu sa ti darí a v ďal­šiu si skla­maná. Ne­bola by to ale nuda mať všetko do­ko­nalé? Vy­ro­niť slzy a hlasno sa smiať. Obi­dva po­city v tebe pre­bú­dzajú niečo, vďaka čomu sa stá­vaš ži­vou by­tos­ťou.

Naj­lep­šie na ce­lom tom žití sú ľu­dia okolo teba. Nech si aká­koľ­vek, vždy tu bude nie­kto, kto pri tebe bude stáť, len mu­síš po­riadne ot­vo­riť oči a ne­dať sa pred tými, ktorí ti chcú v skve­lom ži­vote za­brá­niť. Celý ten čas bu­deš nie­koho strá­cať, ale zá­ro­veň aj spoz­ná­vať.

Uniknú od teba ľu­dia, o kto­rých si si mys­lela, že pri tebe ostanú navždy a prídu tí, o kto­rých si ne­za­kopla ani len po­hľa­dom. Bu­deš mu­sieť ro­biť roz­hod­nu­tia, nad kto­rými si ni­kdy pred tým ne­roz­mýš­ľala a hro­mada sĺz či úsme­vov ťa bude každý deň po­sú­vať v pred.

Nie je nič, čo by si ne­mohla do­ká­zať. Ak máš svoj sen, svoju túžbu, ne­roz­mýš­ľaj nad ňou „ak bude“, ne­za­mýš­ľaj sa nad mi­nu­los­ťou „keby bolo“, ale nad tým, čo exis­tuje práve te­raz „keď je“. Šance na zmenu a vy­lep­še­nie tvojho ži­vota pri­chá­dzajú každý deň. Len ty sama však mu­síš zis­tiť, ktorá je tá pravá, ucho­piť sa jej a ni­kdy sa ne­pus­tiť.

Komentáre