Martina Bucková je mladé inšpiratívne žieňa a ak si si doteraz nevypočula jej podcast The Buca Talks, mala by si to ihneď napraviť. Jej hlas sa počúva tak dobre, že ani nebudeš vedieť, ako ti celý podcast ubehne. A navyše sa z neho dozvieš množstvo zaujímavých a inšpiratívnych vecí, ktoré ťa možno konečne presvedčia, že v tvojom živote je čas na zmenu.
Okrem tvorenia podcastov Maťka pracuje v kreatíve a trénuje na triatlon, takže sa rozhodne nenudí. Našťastie si ale našla pár minút zo svojho drahocenného času a prezradila nám čo to o svojom živote a o tom, ako to všetko dokáže skĺbiť dokopy.
1. október bol pre Martinu významným dňom. Nielen že oslávila svoje okrúhle 30. narodeniny, ale oslávila aj prvé výročie od založenia svojho podcastu The Buca Talks. Počas toho roku si prešla naozaj všeličím, no to ju posunulo vpred a ona sa každým jedným dielom posúvala vpred. Jej podcasty môžeme rozdeliť na dve časti – na diely, v ktorých si rozpráva so zaujímavými a inšpiratívnymi ľuďmi a jej tradičnú Nedeľnú omšu, v ktorej reaguje na to, čo sa počas týždňa stalo, čo ju zaujalo, ale taktiež odpovedá aj na otázky svojich fanúšikov.
Podcasty tvoríš už jeden rok. Prečo si sa rozhodla začať?
Paradoxne aj keď celý život tvorím – či už ako copywriter, blogger pre rôznych klientov, k tomuto ma priviedol môj priateľ Honza Kavalír. On počúva podcasty dlhé roky, zahraničné, americké, naozaj od čias, kedy ľudia tu nemali ani “páru” o čom je podcast. A vlastne ani ja som nevedela. Ale keďže som ho zbalila na môj hlas, povedali sme si, že by som to mala využiť aj globálne 🙂 A išli sme do toho spoločne. Ja The Buca Talks on Honza Kavalir Podcast.
Som človek, ktorý sa učí za pochodu a myslím, že tak to v živote má byť. Technické veci so zakúpením RSS feedov, nahrávanie, práca s hlasom, upravovanie podcastu, strihanie, pridávanie hudby. Omylom vymazanie podcastu. Ups. Stáva sa. Jediné čo sme na začiatku vedeli, že chceme byť kreatívni, autentickí a prinášať kvalitu. Nie influencerskú kvantitu.
Kde hľadáš inšpiráciu pre svoje podcasty? Podľa čoho si vyberáš svojich hostí?
Musela som zistiť čo baví počúvať mňa. Aj keď nemám veľa času proaktívne počúvať podcasty, podcast ktorého štýl sa mi páči je The School of Greatness of Lewisa Howesa. Zaujímaví ľudia, témy k veci a spojenie osobného, emočného a inteligenčného rozvoja. Také niečo chcem aby aj The Buca Talks predstavovalo. Ale pozor, je rozdiel medzi kopírovaním a inšpiráciou 🙂
Hostí si vyberám podľa toho či zaujímajú mňa. Ja sa chcem o nich dozvedieť čo najviac. A práve ja viem použiť také otázky, aké chcem, aké možno nepoloží nikto iný. Musela som si prestaviť myseľ na to, že nebudem rozmýšľať nad tým, čo by chceli ľudia počuť – ale odosobniť sa a rozprávať sa s človekom úprimne, autenticky a zabudnúť pritom na okolie. Raz sa však stalo, že som dala na hlas ľudu a zavolala si niekoho koho nepoznám a nezaujímal ma až tak – a úprimne nedopadlo to dobre 🙂 Ale chýb ešte bude.
Ako to všetko vlastne popri práci, tréningoch a Kavalírovi stíhaš?
Môj život bol jeden veľký chaos. Väčšina ľudí sa rado vyhovára, akí sú zaneprázdnení a nemajú čas. Ja som reálne žila v nejakom časopriestore. Chcete robiť všetko, ale zároveň neurobíte nič. Ak by som chcela 100 % venovať podcastu, tak potom na prácu, Honzu či iný život, cvičenie, mi ostane 0 %. Matika nepustí.
Potom som sa sústredila najviac na triatlon, chcela behať, plávať čo najviac a odzrkadľovalo sa to na podcastoch, vzťahu a aj práci. Tak som si nastavila plán, že všetky oblasti života budem robiť na 80 %. Nech to znie akokoľvek. Stále je to viac ako priemerný človek zo dňa urobí. A perfekcionizmus a 100 % nie je niečo, čo sa reálne dá stíhať a robiť dlhodobo. Radšej budem robiť štyri veci na 80 % ako jednu vec na 100 % a ostatné na 0.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Závisí aký je to deň 🙂 Avšak každé ráno máme venované sebe, láskaniu, milovaniu, rozprávaniu sa a plánom na týždeň. Ak sa podarí, odšportujem si ráno, aby som mala na deň vybavené a mohla ísť do práce. Nie vždy sa to tak samozrejme podarí, takže niekedy mi šport či gym ostane na večer. To trpím. Ale dám to. V práci som väčšinu dňa, snažím sa veľa chodiť pešo po meste ak vybavujem niečo mimo officu. Chodíme sa otužovať s kolegami, hrávať halový futbal, mám to tam veľmi rada. Na druhej strane, ja moc toho za deň nenajem – Kavalír ma hreší, ale nemám proste chuť a ani čas. Väčšinu času “fastujem” doobeda a počas týždňa mi energiu dopĺňa skvelé bistro v Bratislave FOODOO BRATISLAVA. Sú sponzorom The Buca Talks od začiatku.
Po práci, ak nemáme program ako spoločná večera, kino, hranie stolových hier, si väčšinou dorábam podcasty. Alebo vymýšľame nové projekty doma na bielu tabuľu. Utorky a stredy sú kritické, lebo vtedy dávam von časti s hosťami. Takže som zahĺbená so sluchátkami. Soboty mám venované editovaniu a nahrávaniu Nedeľnej Omše. Cez víkendy chodíme do lesov, vinohradov, väčšinou si tam nechávam priestor na dlhé behy a dlhý bicykel v triathlon tréningu. Rada sa zúčastňujem rôznych pretekov, cross behov, či iných výziev. Nesmiem zabudnúť na zmrzlinku, kde berieme so sebou aj našu korytnačku Frankly.
A kto je pre Martinu najväčšou oporou, podporovateľom, ale zároveň aj kritikom? Je to práve jej priateľ Honza. „Bez Honzu by som to možno už aj veľakrát vzdala. Nie preto, že by sa mi to nechcelo robiť, ale preto, že si neverím a myslela som si, že o The Buca Talks nebude až taký záujem. Viem, že to ľudia možno robia lepšie ako ja. Kvalitnejšie ako ja. Majú väčšie základne fanúšikov ako ja. Ale pochopila som, že ja to musím robiť najlepšie ako JA viem. Nič viac. Rebríčky sa menia, ale to, prečo to robím ja, nie. Pre radosť a pomoc ľuďom. Prestávam sa porovnávať.“
Súčasťou ich spoločného života je okrem všetkého pekného aj tvrdá rana, ktorá prišla pred necelými dvoma rokmi, kedy Honzovi diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu ALS. Ide o neurodegeneratívne ochorenie napádajúce motoneuróny, ktoré prestávajú vysielať signály do vôľou ovládaných svalov. Honza podstúpil terapiu kmeňovými bunkami v Mexiku a práve Maťka je jeho veľkou podporou. Spoločne sa snažia všetko zvládnuť a užívajú si každý jeden spoločný okamih. Musím sa priznať, že už dávno som nevidela pár, ktorý len na fotkách vyzerá tak zaľúbene a stačí si vypočuť, s akou láskou o ňom v The Buca Talks hovorí a presvedčíš sa hneď aj sama.
Napriek všetkému ostáva profesionálka a naplno sa venuje svojim podcastom, ale aj pôsobeniu na sociálnych sieťach. Práve Instagram je pre Martinu veľmi dôležitým nástrojom v pracovnej sfére, no došlo to až do takého štádia, kedy jej začal prerastať cez hlavu a trávila tam aj 4 hodiny denne. Na pár dní si teda dala od neho oddych a ako sama priznala, nebolo to jednoduché. „Buca bez Instagramu ani neexistovala. A hlavne som žila medzi očakávaním hejtov a očakávaním pochvaly. O tom by nemal byť život. Jasné, že to robí dobre nášmu egu. Nech robíte a tvoríte čokoľvek. Ale ja nechcem byť ako jedna z mnohých persón na sociálnych sieťach, zahĺbená a závislá. Povedali mi tiež, že som zlý influencer. To je dobre :D. Ja ním ani nechcem byť. To je na iných, ktorých je milión a sú na jedno kopyto. Pre mňa je neskutočné, ak som pre niekoho inšpiráciou. Pre lepší život, zdravší život, krajší vzťah.
Takže som pochopila, že nie Instagram robil niečo zle, ale ja som robila veľa vecí zle. Uvedomila som si však, že podcast musí žiť ďalej a aj moji hostia si zaslúžia úprimne zdieľanie a aktivitu. Nedá sa to dnes už bez týchto platforiem. Tak som si vyčistila hlavu a aktívne som na Instagrame – ale obmedzený čas a bez aktívnejšieho odpisovania ľuďom.“
Čo by si ešte chcela dosiahnuť vo svojom pracovnom, ale aj osobnom živote?
Pracovne – byť lepším Operations Managerom, lepším kreatívcom, lepším copywriterom, kvalitnejším bloggerom a podcasterkou. To, ako to dosiahnem, je len na mne. Veľa tvoriť. V roku 2020 chcem vydať moju knihu, ak sa podarí. Robím pre to všetko.
V osobnom živote mám asi všetko, čo si môžem priať. Zažívam neskutočne krásnu a úprimnú lásku. Je to prvý muž, s ktorým bývam, s ktorým žijem, s ktorým sa snažím o bábätko. Byť raz skvelou mamou je môj sen. Jediné, čo nám chýba ku šťastiu, je zdravie. Ale o to bojujem ako amazonka tiež.
Poraď ostatným ženám, ako nájsť motiváciu zmeniť svoj život a začať robiť niečo, na čo doteraz neboli zvyknuté?
Ak budete robiť stále to isté, aj výsledky budú tie isté. Ale práve zmena je to, čo nás posúva vpred. Aj keď sa toho tak bojíme. Možno teraz väčšina prečíta článok a vráti sa do svojich koľají. Ja by som bola rada, aby každá, ktorá toto prečíta, napíše do komentu, čo hodlá zmeniť a na druhý deň urobila pre to prvý krok (či je to začať deň zdravými raňajkami, či je to ísť si zabehať, či povedať priateľovi, že to už nefunguje, či čo by ste radi vyskúšali v posteli, alebo je to to povýšenie v práci, o ktoré sa tak bojíte požiadať). Mne pomáha, že si dávam všetko do kalendára. Zapípa mi to 10 minút predtým. Nadýchnem sa a spravím to. Tak do it. A napíšte nám to.
Čo by si chcela na záver odkázať našim čitateľkám?
Najmä, že som veľmi rada, že stále čítajú. Kvalitných článkov a dobrých portálov dnes už nie je veľa. A aj naše sústredenie ako ľudí upadá. Verím v ženskosť, verím, že každá z nás môže byť amazonka. Že dokážeme skĺbiť náš humor, inteligenciu, a zmyselnosť a tvoriť si svet podľa nás. Veď aj Majk Spirit spieva – Svetu vládnu PUSY.
