Boli ste mi vždy oporou. Spravili ste mi v ten večer silné kakao, objali a povedali, že ma ľúbite. Hovorili ste, že všetko bude v poriadku a Váš syn to pochopí. Ale nepochopil. A my sme sa tak museli rozdeliť. Častokrát, keď sa s niekým rozchádzame, rozchádzame sa i s jeho rodinou a priateľmi. A to ma mrzí. Boli ste mi matkou, ktorá ma častokrát vychovávala, keď už to nezvládala tá moja. Rozumela som si s Vami viac, ako s celou mojou rodinou. Chýba mi to.  Že nemôžem len tak večer prísť na kávičku, že nemôžeme len tak klábosiť, že ma niekto nahradil. Už to nie je o nás dvoch, ale o Vás. O jeho novej. Chýba mi náš svet, keď som Vám povedala všetko a vy ste ma pochopili a pohladili. Keď sme sa smiali na tom, že ak sa za Vášho syna vydám, môžem Vám tykať.

Tešili ste sa na Vaše vnúčatká, ktoré by vraj boli celý Váš syn. Hovorili ste, že spolu pôjdeme na výlety a dovolenky. Vaše silné objatia, vždy po týždni odlúčenia sa, navždy zanechajú vo mne spomienky. Je to už rok. Ale ja mám stále pocit, že sa práve zhovárame. Urobili ste zo mňa naozajstnú ženu. Radili ste mi, pomáhali, balili na týždeň do školy a hovorili, že som pre Vášho syna tá pravá. Avšak život rozdelí častokrát i tých, ktorí sa tak ľúbili. Možno to nie je fér, ale je to správne. Či chceme alebo nie. Chýbate mi. Občas, keď si večer urobím kakao, myslím na ten večer, kedy som Vás videla plakať, vtedy, keď sme mali nádej, vtedy keď sme si mysleli, že sa lúčime len na pár chvíľ.

Nestalo sa tak. Na stoličke spolu s kakaom sedí iná. S iným zmyslom pre humor, s inými životnými problémami, s inou povahou, ale jedno máme predsa len spoločné: Muža, s ktorým sme boli, a s ktorým je. Ak by to šlo, čo i len na pár chvíľ, veľmi rada by som prišla pozrieť, ako sa darí Vašim kvetom, či už máte prerobenú tú vysnívanú kuchyňu, o ktorej ste mi tak dlho rozprávali s nadšením. Verím, že to raz všetko urobíme spontánne a s úsmevom, že pochopíme, že sme sa nemali lúčiť a že mi opäť ponúknete svoje materinské objatie.
foto: theguardian.com

cover foto: gettyimages.com