Nech sa sna­žím ako­koľ­vek spo­me­núť si na otca, nedá sa to. 

Ne­viem čím to je. Možno práve tým, že ním ni­kdy ne­bol. No prišla som na to až te­raz.

Bol to len muž, ktorý s nami žil a tvr­dil, že nás vy­cho­váva. Ne­viem si spo­me­núť na nič pekné s ním. Pa­mä­tám si, že od­ma­lička som k nemu vzhlia­dala, mys­lela som si, že ho mám rad­šej než mamu. Bolo to tým, že sa mi me­nej ve­no­val, me­nej ma kon­tro­lo­val a v pu­berte mi to vy­ho­vo­valo. Do­vo­lil mi väč­šinu toho, čo som chcela a ne­ro­bil mi také nervy ako ma­mina. 

Dnes viem, že celý ten čas som sa mý­lila. Práve to, že ma­mina ma toľko kon­tro­lo­vala, toľko sa o mňa zau­jí­mala, dá­vala mi “za­ra­cha” mys­lela dobre. To ona pri mne stála, keď som mala veľké prob­lémy, ona so mnou cho­dila k le­ká­rom, ona sa so mnou učila do školy, ona ku mne v noci vstá­vala, keď som mala zlé sny. Práve ona ma na­učila a vlo­žila do mňa všetko dobré, čo viem a čím som.

Ni­kdy by som si to ne­uve­do­mila, keby “otec” od nás ne­odi­šiel. Vlastne jeho od­chod bol je­diná dobrá vec, ktorú pre mňa mo­hol spra­viť. To som po­tre­bo­vala, aby si som uve­do­mila, kým je pre mňa ma­mina v mo­jom ži­vote.tumblr_nft468jrwa1stncygo7_1280foto: tum­blr

Dnes viem, že by som dala za ňu ruku do ohňa. Ona vždy pri mne stála, aj keď som bola na ňu zlá. Za­slúži si môj ob­div a vďaku. Ne­mala ľahký ži­vot a skoro vždy sa mu­sela pris­pô­so­biť. Ve­ľa­krát si mu­sela kus­núť do ja­zyka a ustú­piť. Mu­sela veľa bo­jo­vať, aby bola tam, kde je te­raz.

Mám rada, keď sa usmieva, keď sa s nami smeje, keď je šťastná. Ob­di­vu­jem ju za to, kým je. Je silná, je ši­kovná a vždy tu pre mňa bude. Je jemná a nežná, je dob­ro­sr­dečná a zdvo­rilá. Ob­di­vu­jem ju za to, ako nád­herne vie kres­liť, ako píše básne, ako sa vie nad­chúť ob­ľú­be­nou hud­bou. Má rada kvety, farby, vône, zvie­ratá a prí­rodu.

Aj ty si ju váž. Všetko čo robí, robí pre tvoje dobro.

Ďa­ku­jem, že som si toto všetko mohla uve­do­miť a že mám s ma­mi­nou taký vzťah ako mám.

Ďa­ku­jem jej za to, kým som a viem, že vždy bu­deme stáť jedna pri dru­hej.

Ďa­ku­jem mami. 

 

ti­tulná foto:pe­xels.com

Komentáre