Ne­zá­leží na tom, ako sa sprá­vaš a čo ro­bíš. Ľu­dia ťa budú sú­diť vždy a vždy si nájdu dô­vod na to, aby vy­jad­rili ich ne­sú­hlas s tým, čo chceš. Vždy si nájdu niečo, čo im bude na tebe va­diť, aj keby si bola presne podľa pred­lohy z ka­ta­lógu.

Mu­síš si však uve­do­miť, že je to v po­riadku. Ne­deje sa to len v tvo­jom ži­vote, ale v ži­vote mno­hých ľudí. Trá­pia sa preto, čo o nich roz­prá­vajú iní a ako sa na nich dí­vajú. Pre­hod­no­cujú svoje sprá­va­nie a sna­žia sa pre­tva­ro­vať len preto, aby za­padli a mali ich radi.

Uve­do­mu­ješ si, ako hlúpo to znie? Ni­číme sami seba, aby sme uro­bili do­jem na nie­koho, koho možno ani ne­máme radi. Ni­číme naše šťas­tie a naše pred­stavy o ži­vote, aby sme žili pred­stavy nie­koho iného, pre­tože len vďaka tomu nás budú mať radi.

 

Ľu­dia ťa budú sú­diť stále – ne­poz­najú celý tvoj prí­beh a ne­ve­dia, čo si si pre­žila. To je to, čo ich ne­za­sta­vuje. Ne­majú zá­brany, pre­tože ne­ve­dia. Ne­majú hra­nice, pre­tože sa ne­pý­tajú a ne­zá­leží im na tom.

Týchto všet­kých ľudí, ktorí ťa ne­poz­najú, sa mô­žeš „zba­viť“. Mô­žeš ich ne­chať ísť, pre­tože pre teba nie sú pod­statní. Pod­statní sú tí, ktorí ťa po­znajú a sta­rajú sa o teba. Ktorí ve­dia čím si si pre­šla a ne­sú­dia ťa bez ro­zmyslu.

Na­ko­niec, po ce­lom dni s ľuďmi, si ve­čer sama. Je­diná osoba, ktorú by si mala brať vážne, si ty. Ty by si mala dbať na to, aby si bola so se­bou spo­kojná, aby si sa sprá­vala tak, ako uznáš za vhodné. Aby si ro­bila to, čo ťa na­pĺňa ra­dos­ťou, pre­tože keď bu­deš ro­biť niečo iné, niečo na­nú­tené a niečo, čo sa páči os­tat­ným, ne­bude to správne.

Ne­strá­caj čas a buď tak veľmi šťastná, ako si te­raz ne­šťastná. Byť ne­šťastná nie je dobré a ne­stojí to za to. Ver mi. 

Komentáre