Za­budni na tra­dičné cuk­rá­ren­ské vý­robne, v kto­rých sa pečú len do­bošky, pun­čáky či ve­ter­níky. Lu­cia Ga­žová, mladá pod­ni­ka­teľka a cuk­rárka z Tr­navy, je dôka­zom toho, že piecť sa dá aj mo­derne, štý­lovo a chutne.

Jej Lu­lus ba­kery, malú cuk­rá­ren­skú vý­robňu, ktorá sa na­chá­dza v Tr­nave, opúš­ťajú len poc­tivé kolá­čiky a torty, ktoré sú nie­len mimo­riadne la­hodné, no sú aj pas­tvou aj pre oči.

Vi­tajte vo svete pes­tro­fa­reb­ných mak­ró­niek, cup­ca­kov, che­es­ca­kov alebo tar­ta­le­tiek!

1

V minu­losti si sa veno­vala mode­lingu. V roku 2008 si do­konca zís­kala ti­tul Miss sym­pa­tia. Ako sa dievča z mode­lin­go­vého pro­stre­dia do­stane k ta­kej vášni pre cuk­ro­vinky?

V pr­vom rade, mode­lin­gové pro­stre­die pre mňa ni­kdy ne­bolo tým pra­vým ore­cho­vým. Mode­lingu som sa veno­vala skôr okra­jovo, bol to pre mňa najmä úžasne jed­no­du­chý spô­sob, ako pre­ces­to­vať a spoz­ná­vať svet. Ni­kdy som sa však mode­lingu neve­no­vala na­toľko, aby ma tento svet sti­hol úplne vtiah­nuť. Mo­jím odbo­rom bol mar­ke­ting, ktorý som vy­štu­do­vala, a istý čas som v tomto od­vetví aj pra­co­vala. Práve mar­ke­ting mi poot­vo­ril oči, aby som na­šla malú me­dzierku na trhu, v kto­rej by bolo miesto pre moju vá­šeň pre peče­nie, nad­še­nie a kre­a­ti­vitu. Tak som to teda skú­sila. Mode­ling mi sa­moz­rejme veľmi pomo­hol — za­čali sa o mňa v sú­vis­losti s peče­ním zau­jí­mať aj mé­diá, a po­tom to už šlo tro­šičku ľah­šie.

Pred­tým, než si otvo­rila Lu­lus ba­kery, si pra­co­vala ako mar­ke­tin­gová mana­žérka. Kedy na­stal ten zlom, že si si pove­dala, že opus­tíš sta­bilné za­mest­na­nie a pôj­deš sa na­plno veno­vať peče­niu? Aké boli tvoje za­čiatky?

Keď som sa každý ve­čer vra­cala do­mov z práce z Bra­ti­slavy, naho­dila som zás­teru a do noci piekla. Keď už mi bola do­máca ku­chyňa malá, kolá­čiky som ne­mala kde skla­do­vať a ozý­valo sa mi mnoho ľudí, ktorí moju tvorbu chceli ochut­nať, presne vtedy, keď mi to všetko tak trošku za­čalo pre­ras­tať cez hlavu, som sa roz­hodla, že to vy­skú­šam. Že to celé risk­nem a uvi­dím, ako to do­padne. Tak som teda vy­šla — či skôr vy­sko­čila — zo svo­jej kom­fort­nej zóny, a ono to vy­šlo!

2

Kde si sa na­učila piecť? Ab­sol­vo­vala si nie­kedy kurzy peče­nia alebo si sa všetko na­učila sama?

Žiadne kurzy som neab­sol­vo­vala. Piecť som sa na­učila úplne sama. Aj tento fakt je dôka­zom toho, že ak niečo na­ozaj veľmi, ale veľmi chcete, dá sa to!

Už ako mo­delka si pre­ces­to­vala veľa kra­jín, ne­dávno si sa do­konca vrá­tila z USA. Sle­du­ješ aj trendy v za­hra­ničí a ne­chá­vaš sa nimi in­špi­ro­vať? Pou­ží­vaš pri pe­čení ne­jaké ne­tra­dičné in­gre­dien­cie?

Sa­moz­rejme. Sle­du­jem trendy všade, kam prí­dem, a zis­ťu­jem, čo je v da­nej kra­jine popu­lárne, aké chute pre­fe­rujú a ako veľmi sladké kolá­čiky po­tre­bujú. Každý ná­rod to má úplne inak, v kaž­dej kra­jine majú radi dia­met­rálne od­lišné veci, do­konca pou­ží­vajú aj iné tech­no­lo­gické po­stupy. Celá táto sladká veda je pre mňa veľmi fas­ci­nu­júca. Mys­lím si, že in­gre­dien­cie, ktoré pou­ží­vam, sa dnes už ne­dajú na­zvať ne­tra­dič­nými, lebo sa posú­vame na­ozaj veľ­kými krokmi vo­pred. Pred pár rokmi ešte boli ne­tra­dičné ru­žové lu­pene, su­šená le­van­duľa, agar, či do­máce ex­trakty zo všet­kého mož­ného. Dnes je to už tak­mer sa­moz­rej­mosť.

Tento týž­deň sa na pulty kníh­ku­pec­tiev do­stala tvoja prvá knižka, Lu­lus — cuk­rárka. Prečo si sa roz­hodla napí­sať knihu? V čom sa tvoja cuk­rárka líši od os­tat­ných cuk­rár­skych kníh na trhu?

Cuk­rár­sku knihu som sa roz­hodla napí­sať preto, lebo to bolo mo­jím snom, od­kedy som za­čala piecť. A sny si predsa treba pl­niť, no nie? Dala som do nej celú seba, všetko, čo som sa o pe­čení dote­raz na­učila, moje vedo­mosti, tipy a triky. Ok­rem týchto vecí, ktoré v kaž­dej správ­nej gas­tro knihe mu­sia byť, som sa však do svo­jej knižky sna­žila pre­niesť aj moju ra­dosť z peče­nia, nad­še­nie a lásku, s kto­rou každý deň pe­čiem.3

Podľa reak­cií mo­jich pr­vých čita­te­ľov sa mi to aj poda­rilo. Pri jej čí­taní sa usmie­vajú a te­šia z kaž­dého jed­ného vý­tvoru. A práve tým je asi moja kniha od­lišná od tých os­tat­ných — je veľmi osobná a je v nej kú­sok zo mňa. Knižka je tak­tiež veľmi pre­hľadná, všetky re­cepty a po­stupy sú de­tailne spra­co­vané, takže každý, kto as­poň trošku chce, zvládne aj zlo­ži­tej­šie re­cepty.

Do­káže podľa tvo­jej knihy na­piecť aj úplný za­čia­toč­ník? Ktorý re­cept je tvoj na­job­ľú­be­nejší, a prečo?

Pred tým, ako som knihu vy­dala, tes­to­vala som via­ceré re­cepty na ľu­ďoch z môjho oko­lia. Či už to bol môj pria­teľ, ro­dina, alebo 10-ročná kama­rátka — všetci to zvládli! Takže áno, dovo­lím si tvr­diť, že kniha je napí­saná tak, aby z nej doká­zal na­piecť aj úplný za­čia­toč­ník. Ťažko pove­dať, ktorý re­cept je môj na­job­ľú­be­nejší, mám ich rada všetky! Mo­jou srd­cov­kou sú torty, mini kolá­čiky, a sa­moz­rejme aj maka­rónky, vďaka kto­rým sa to celé za­čalo. V pod­state všetky re­cepty, ktoré som do knižky dala, sú moje na­job­ľú­be­nej­šie. Rov­nako aj tie os­tatné, ktoré si ale šet­rím na ďal­šiu knižku.

Vraj mu­síš veľa­krát svoje ob­jed­návky pre vyťa­že­nosť od­mie­tať. Ne­plá­nu­ješ svoju vý­robňu roz­ši­ro­vať?

Áno, je to pravda. Často mu­sím zá­kaz­ní­kov od­mie­tať pre ne­dos­ta­tok času, či rúk. Mohla by som sa roz­rásť, mohla by som mať nie­koľ­ko­krát väč­šiu vý­robu a nie­koľko za­mest­nan­cov. Ča­som to ur­čite aj spra­vím, no te­raz sa ešte nech­cem vzdať toho, že každý je­den kolá­čik a každá jedna torta je na­ozaj moja — venu­jem jej čas, hrám sa s ňou, a te­ším sa z kaž­dej jed­nej, ktorá opustí moju vý­robňu. Lu­lus ba­kery je moja srd­covka a cí­tia to, sa­moz­rejme, aj moji zá­kaz­níci. Pre mňa je Lu­lus ba­kery niečo ako moje dieťa, a ja mu mo­men­tálne ešte nech­cem dovo­liť pri­veľmi vy­rásť.4

Čo mys­líš, prečo sa tvoje kolá­čiky me­dzi ľuďmi tak ujali? V čom spo­číva ich ta­jom­stvo?

Sú vizu­álne od­lišné, chu­ťovo zau­jí­mavé, a sú ro­bené presne tak, ako by som si ich ro­bila doma. Ľu­ďom jed­no­du­cho chu­tia, te­šia sa z nich, a preto sa radi vra­cajú znova.

Máš ne­jaké zá­sady, ktoré pri pe­čení striktne dodr­žia­vaš? Aká je filo­zo­fia Lu­lus ba­kery?

Žiadne striktné zá­sady ne­mám. Aj keď to bude znieť ako klišé, musí to ísť hlavne od srdca, trošku nie­čoho pri­dať, iného ubrať. Musí sa však dodr­žia­vať kva­lita suro­vín, tech­no­lo­gické po­stupy a hlavne — vo vý­robe musí byť dobrá ná­lada a prí­jemná atmo­sféra. Bez nej to jed­no­du­cho nejde. Už vo­pred viem, že keď mám zlý deň, nemu­sím sa ani sna­žiť piecť maka­rónky, lebo sa jed­no­du­cho nepo­da­ria. Ni­kdy. Preto je pre mňa veľmi dôle­žité, s kým pra­cu­jem, a aká atmo­sféra a po­hoda vo vý­robni je.

Ako vní­maš samu seba? Skôr ako ši­kovnú pod­ni­ka­teľku, ktorá vybu­do­vala úspešný gas­tro­biz­nis, alebo ako za­nie­tenú cuk­rárku? Vieš si pred­sta­viť, že jed­ného dňa bu­deš na chod svo­jej vý­robne už iba doze­rať?

Jed­ného dňa možno, no aj tak bu­dem vždy v zás­tere, pri­pra­vená do boja :). Samu seba vi­dím nie­kde na pol­ceste me­dzi tý­mito dvomi že­nami, a mys­lím si, že takto ne­jako by to malo byť. Ne­stra­tiť dušu pre to, čo milu­jete, no treba sa na to, sa­moz­rejme, poze­rať aj trošku biz­ni­sovo.5

Ne­chá­vajú ti zá­kaz­níci pri pe­čení voľnú ruku alebo sa ria­diš ich po­žia­dav­kami?

Väč­ši­nou si ne­chajú pora­diť, majú re­špekt a po­koru, lebo ve­dia, že ja im zle nepo­ra­dím. Má­vam ale aj zá­kaz­ní­kov, ktorí si ná­stoj­čivo trvajú na svo­jom, no ak ja o tom nie som pre­sved­čená, na­sme­ru­jem ich tým správ­nym sme­rom, aby som mohla byť na každú tortu, či ko­láč, ktorý odo mňa od­chá­dza, hrdá. Ak si však ne­dajú pove­dať, ne­mám prob­lém ob­jed­návku od­miet­nuť.

Ktoré obdo­bie v roku je tvoja vý­robňa naj­vy­ťa­že­nej­šia? Je to via­nočná alebo sva­dobná se­zóna?

Mys­lela som si, že to budú Via­noce. Po­tom som zis­tila, že sú to svadby. V no­vem­bri si zvyk­nem trošku vy­dých­nuť, ale inak ideme stále na­plno.

6

Máš dobre roz­be­hnutý biz­nis, tvoja cuk­rá­ren­ská vý­robňa pre­kvitá a teší sa veľ­kému zá­ujmu zo strany zá­kaz­ní­kov, vy­dala si knihu… Aké sú tvoje ambí­cie do ďal­ších ro­kov? Kam až chceš Lu­lus ba­kery posu­núť?

Kniha bola mo­jím snom, ktorý som si už spl­nila. V ob­lasti mé­dií mám ešte je­den sen, no uvi­díme, či sa mi ho raz po­darí zre­a­li­zo­vať, a možno sa na vás bu­dem usmie­vať aj s mo­jimi de­zer­tami z tele­víz­nej obra­zo­vky. Do bu­dúc­nosti by som sa chcela pre­sťa­ho­vať do svo­jej vlast­nej vý­robne, ktorá by bola záro­veň mies­tom, kde sa za­sta­víte vždy, keď bu­dete mat chuť na niečo dobré a sladké. Tak si dr­žme palce. 🙂

foto: Anna Ca­gala — Caga­love pho­tog­raphy

Komentáre