Prav­de­po­dobne sa tieto slová k tebe ni­kdy ne­dos­tanú, aj keď v kú­tiku duše si ne­že­lám sku­točne nič iné, len to, aby si ich na­šiel a za­mys­lel sa. Nech to už do­padne ako­koľ­vek,  po­tre­bu­jem dať zo seba von všetky po­city, ktoré ma tak ťa­žia.

Tá od­porná úz­kosť, čo ma ničí každé ráno, keď ot­vo­rím oči a uve­do­mím si, že ťa už ni­kdy ne­uvi­dím.

Mieša sa vo mne mix zlosti, zú­fals­tva a smútku. Ty sám si predsa člo­vek, ktorý sa ne­za­sta­vil a išiel za tým, po čom tú­žil. Hoci sa to pred­tým mohlo zdať ne­možné, do­sia­hol si to. Chá­pem, že ti to ne­stačí a chceš stále rásť, vy­bu­do­vať si ka­ri­éru. Ži­ješ si svoj sen, je to krásne. Už si mu obe­to­val veľa, a preto sa te­raz ne­za­sta­víš,  všet­kému roz­umiem. No ne­mys­lím si, že bolo nutné za­vr­hnúť nás. Kde sa stra­tila tvoja mo­ti­vá­cia?

Ne­viem sa vzdá­vať. Ob­čas je to dar, ob­čas pre­klia­tie. Ne­do­ká­žem to tak ľahko. Mys­lela som si, že v tomto sme rov­nakí. Keď mi nie­kto vraví, že to ne­z­vlád­nem, ešte viac ma mo­ti­vuje k tomu, aby som mu uká­zala opak. Ve­rím v to, že ak niečo na­ozaj chceš a usi­lu­ješ sa o to, tak to aj zís­kaš. Po­kojne ma po­va­žuj za šia­lenú ide­a­lis­tku, ktorá ig­no­ruje tvoje ra­ci­onálne ar­gu­menty, za svo­jím ná­zo­rom si sto­jím.

pe­xels.com

Hnevá ma, že si nám ne­dal šancu. Prečo si to vzdal, keď som ti vy­ho­vo­vala? Ak­cep­tu­jem tvoje zlé skú­se­nosti z mi­nu­losti, ale každý člo­vek je in­di­vi­du­álny. Pro­sím, ne­po­rov­ná­vaj ma s nimi. Nie­kto toho zvláda viac, iný zase me­nej a ja o sebe viem, že som silná.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ty si však jed­no­du­cho ne­ve­ril, že by náš vzťah pre­žil. Pri­zná­vam, že vzťah dvoch za­nep­ráz­dne­ných ľudí ne­znie roz­hodne ako idylka, no bola by to vý­zva.

Ur­čite by to ne­bolo jed­no­du­ché, ale nie je to práve vzác­nosť, ktorá udr­žuje vzťahy pevné aj po dl­h­šej dobe? Vraj by bol ta­kýto vzťah pre­már­nený čas, no podľa mňa čas már­niš vtedy, keď ti ply­nie a zrazu zis­tíš, že pri tebe ne­stojí ni­kto, s kým by si mo­hol zdie­ľať svoje úspe­chy, svoje šťas­tie. Sa­moz­rejme, osobný kon­takt je dô­le­žitý, av­šak keď nie je v ur­či­tej chvíli možný, na­plní ťa aj po­cit, že po svete chodí člo­vek, ktorý na teba myslí a má ťa rád. Od­lú­čení si ve­dia ne­skôr každý spo­ločný  mo­ment vy­chut­nať na­plno. Všetko má svoje ne­ga­tíva aj po­zi­tíva.

V tejto chvíli je na pre­svied­ča­nie zrejme už prí­liš ne­skoro. Vy­čí­tam si, že som ti tieto slová ne­po­ve­dala osobne, keď si mi dá­val zbo­hom. Vra­vel si, že po­cho­píš, ak ťa bu­dem za to všetko ne­ná­vi­dieť, ale ja ťa nech­cem ne­ná­vi­dieť.

Chcem ťa ľú­biť, no nie­kedy ľú­biť zna­mená ne­chať ísť…

Komentáre