Tento článok si neotvorila bezdôvodne, viem to. Avšak vedz, že to nevadí. Chápem ťa. Som totiž ako ty.
Nie som jedna z tých žien, ktoré celý deň pridávajú na svoj Instagram rôzne fotky s kvetmi, sladkosťami a so svojím milovaným. Nie som jedna z tých, ktoré úpenlivo premýšľajú nad tým najromantickejším popisom, dokonale opisujúcim city k frajerovi.
Trávila som svoj Valentín sama, bez muža, bez kvetov či sladkostí.
Ak si strávila včerajší deň tým, že si sa opúšťala nad všetkými romantickými fotkami od svojich kamarátok a pri tebe ležala veľká, na kompletku zjedená Milka, potom mám pre teba jeden odkaz.
Nevidím v tom žiaden problém. Byť sama, nemať vzťah a nebyť k nikomu viazaná. Tráviť čas osamote, prípadne s kamarátkami. Necítiť tú lásku, z ktorej sa všetci idú zblázniť.
Lásku vnímam tak, že príde v ten pravý moment. Netreba sa za ňou náhliť ani smútiť nad tým, že skrátka neprichádza. Pre každého sa niekde nachádza ten pravý, možno aj množstvo nepravých, ktorí ti však prinesú do života niečo nové, niečo, čo ho jednoznačne obohatí. Avšak teraz je ten čas, venovať sa iba sama sebe.
Valentín je deň ako každý iný. To, že niekto niekedy v minulosti povedal, že sa stane sviatkom lásky, ešte neznamená, že by to tak aj malo byť. Ak sa ľudia skutočne ľúbia, mali by si to kvetmi, sladkosťami a nežnosťami prejavovať každodenne, nie iba pri takýchto príležitostiach.
Práve to, my, terajšie osamotené ženy, budeme mať. Tú skutočnú, nefalšovanú lásku, ktorá nepotrebuje vyznania cez Instagram, ktorá sa nepotrebuje chváliť online príspevkami. Jedného dňa príde do našich životov muž, a ten nebude potrebovať 14. február k tomu, aby sa uchýlil k ozajstným prejavom lásky.
Stačí len počkať.
A tú chvíľočku, ktorú to bude trvať, využi na prejavy lásky k sebe samej.
