Si naj­sil­nej­šia osob­nosť, ktorá pre mňa zna­mená ne­sku­točne veľa na tomto svete. Si moja hr­dinka v tejto dneš­nej kru­tej dobe. Ty sa do­ká­žeš vzop­rieť všet­kému zlému, čo Ťa za po­sledné časy za­stihlo. 

A stále ťa na­dov­šetko ob­di­vu­jem, a aj na­priek tomu, ako si mi ho­vo­rila, že to ne­z­vlá­daš.. Ja som vtedy vždy ve­rila, že ty to mu­síš zvlád­nuť. A na­ďa­lej aj ve­rím v Teba. Áno, viem už to také ako pred­tým ni­kdy ne­bude, ale ja a ľu­dia na­okolo Teba sa po­sta­ráme o to, aby si sa cí­tila lep­šie. Keď si si mu­sela prejsť mno­hými uda­los­ťami, ktoré ťa do­stali na ko­lená.

Pa­mä­tám si, ako sme sa zo­zná­mili. Svie­tilo slnko a kaž­dému bolo ne­sku­točné teplo. Všetci sme mali na sebe čierne ob­le­če­nie, v ruke plas­tový po­hár, pop­rí­pade ple­chovku ener­ge­tic­kého ná­poja. No ve­deli sme si uží­vať hudbu. Trvalo to ne­jakú tú dobu, kým sme za­čali byť v stá­lom kon­takte, no te­raz som za náš vše­tok spo­ločný čas, ktorý pre­ží­vame spolu, ne­smierne vďačná.

Aj keď na­stalo via­cero smut­ných uda­lostí, ve­rila som, že sa čo­skoro bu­deš znovu usmie­vať. Áno viem, že to všetko čo bolo, už také ne­bude. Ale po­maly, by sa to mohlo po­sú­vať po krô­či­koch k lep­šiemu.

pe­xels.com

Na za­čiatku toho všet­kého, nám sta­čila aj ti­chá chvíľa o sa­mote pri čaji. Obi­dve sme si upo­ko­jo­vali svoje cha­otické myš­lienky, ktoré nám lie­tali po roz­ume. A po­stupne sme sa v na­šich ži­vo­toch sna­žili nie­ktoré veci dá­vať ne­ja­kým spô­so­bom do po­riadku.

Te­raz, keď po čase sa mô­žeme znovu spo­ločne za­smiať, tak zas a znova na­plno ob­di­vu­jem Tvoj úsmev, a sar­kaz­mus. Ten sar­kaz­mus, nad kto­rým sa naj­skôr za­mys­lím, v zá­pätí sa za­sme­jem a po­chvá­lim Ťa za naň. A ne­skôr po­chvá­lim aj seba, že som ho po­cho­pila.

Hr­di­no­via nie sú pre mňa tí, ktorí sa len na niečo hrajú, alebo sa sna­žia v pod­state o nič.

Ty si tá moja pravá hr­dinka tejto doby. A navždy ňou aj osta­neš. 

Ľú­bim ťa, drahá H.