Viem, že to so mnou nie je vždy ľahké. Uve­do­mu­jem si, že nie­kedy bý­vam na­ozaj kom­pli­ko­vaná. Ako by som mohla vy­ža­do­vať, aby si ma po­cho­pil, keď sa ob­čas ani sama ne­chá­pem?

 

Pro­sím ne­vzdaj to.

Ideal of be­auty 🎀 @jean_watts 📷 @the­ma­nuc #be­au­ti­ful

A post sha­red by WO­MANS­LOOK RUS­SIA 🇷🇺 (@wo­mans­look) on

 

Uve­do­mu­jem si, že sa nie­kedy sprá­vam veľmi chladne a od­me­rane. Nie­kedy ne­mám svoj deň a roz­mýš­ľam nad ve­cami, ktoré som si vy­mys­lela len ja sama. Nie­ktoré pred­stavy ma do­kážu vy­de­siť a po­tom sa sprá­vam celý deň inak. Práve vtedy po­tre­bu­jem aby si tu bol a ubez­pe­čil ma, že nič zlé sa ne­deje. Že moje obavy sú len v hlave.

 

Sú chvíle kedy je všetko do­ko­nalé a za nor­mál­nych okol­ností, by som sa už cí­tila za­mi­lo­vaná až po uši. No po­tom mi za­svieti kon­trolka, nech sa ovlá­dam a stiah­nem sa späť. A presne takto, to ja mám. Pre­došlé skú­se­nosti mi brá­nia od­dať sa tomu na­plno. Za­mi­lo­vať sa do teba bez­hlavo, tak ako to ro­bia te­e­ne­geri, ktorí stále dú­fajú v tú pravú lásku. Som opatrná, mies­tami až pri­veľmi. Uve­do­mu­jem si to a pro­sím ťa, po­chop ma. Aj keď možno ani ne­tu­šíš, prečo sa nie­kedy sprá­vam ur­či­tým spô­so­bom, ver mi, že sa sna­žím. Vždy, keď som s te­bou sú všetky moje zlé sny za­žeh­nané. Cí­tim sa prí­jemne a ur­čite to je zo mňa cí­tiť. Práve toto sú chvíle, kto­rých sa mu­síme dr­žať. Práve vďaka nim mu­síš ve­dieť, ako mi na tebe zá­leží. Od­ráža sa to v po­hľade akým sa na teba dí­vam, v spô­sobe, kto­rým sa ťa do­tý­kam a sile ob­ja­tia, kto­rým ťa ob­jí­mam. Vtedy viem, že všetko je tak ako má byť. Mal by si to ve­dieť tiež.

 

No sú oka­mihy kedy ne­viem kto som. Čo vlastne chcem a kam krá­čam. Ne­viem sa roz­hod­núť. Bijú sa vo mne po­city. Na jed­nej strane ra­ci­onálne zmýš­ľa­júca na dru­hej cit­livá žena, ktorá mies­tami musí pre­svied­čať samú seba. Bo­jím sa ot­vo­riť. Pus­tiť ťa bliž­šie, za svoje múry, ktoré som rokmi a tvrdou prá­cou okolo seba sta­vala, a ktoré zo mňa vy­kre­sali osobu akou som te­raz. Bo­jím sa, že ich pre­lo­míš a ja sa vrá­tim na za­čia­tok. Na miesto, kde bolo moje srdce zra­ni­teľné. Na miesto, kedy by si si so mnou mo­hol ro­biť čo len chcel a ja by som do teba mu­sela vlo­žiť všetku dô­veru. A toho už asi schopná nie som…

Komentáre