Každý človek si počas svojho života prejde viacerými vzťahmi. Mnohokrát je hore a rovnako nespočetnekrát i dole. Nie je to tak len v živote ale i v láske. Bohužiaľ, mnohokrát, teda väčšinou, robia ľudia vo vzťahoch chyby, robia chyby v láske. A práve kvôli týmto chybám stále viac a viac trpia. Trpia dovtedy, pokým nepochopia, kde tie chyby robia. Základnou chybou, ktorú robia je chápanie a ponímanie vzťahov. Ponímanie a zaškatuľkovanie si predstáv o láske. Toho, ako by láska podľa ich predstáv mala vyzerať. Často krát sú ovplyvnení príbehmi z románov, romantických filmov, no zabúdajú na to, že realita je úplne iná. Príde jeden krásny nečakaný deň, kedy stretneš človeka. Človeka, ktorý ťa okúzli. Človeka, ktorý je určite podľa tvojich predstáv, minimálne na začiatku. V tom si uvedomíš, že tento človek musí byť jedine tvoj a urobíš všetko pre to, aby si ho nestratil. Avšak, práve to je ten kameň úrazu. V tom okamihu začneš od druhého očakávať možné i nemožné. Zameriaš sa na to, aby naplnil tvoje vysnívané predstavy. Zabúdaš však na to, že každý jeden človek má aj svoje predstavy, svoje vlastné. O svojom živote, prípadne o vašom spoločnom živote. A vtedy, práve v tej najväčšej fáze zamilovanosti príde závislosť na druhom človeku, pretože čím viac od neho čakáš a čím menej začneš dostávať, tým väčšiu závislosť si vytváraš. Chceš, aby trávil všetok svoj voľný čas s tebou. Očakávaš, že ti splní každé tvoje tajné prianie. Začínaš zabúdať na potreby toho druhého. Vtedy začne medzi dvoma ľuďmi, čo sa možno i skutočne veľmi milujú, vojna… Všetko to pekné, čo ste spolu vytvárali sa začína búrať ako domček z karát. Takto počas života staviaš a opäť svojou hlúposťou búraš a pýtaš sa sám seba, kde robíš chybu. Keď sa však ten x-krát staviaci domček zbúra opäť, tentokrát si skutočne uvedomíš, že v niečom asi robíš chybu. Resp. že tá chyba je práve v tebe. Uvedomíš si, že chceš človeka ovládať, že ho chceš vlastniť, že mu chceš riadiť život, že jeho vlastné rozhodnutia chceš nahradiť tými svojimi. Nenechávaš mu voľnosť rozhodovať sa. Chceš s ním tráviť všetok svoj voľný čas a zabúdaš na to, že vaše životy, ktoré ste žili doposiaľ sami, vaším spojením neskončili. Pokračujú ďalej. Ale krajšie. Obohacujete si svoj život svojou prítomnosťou navzájom.

Nemôžeš byť však na človeku závislý. Musíš mu dať voľnosť. Musíš mu dať možnosť, aby sa rozhodol sám. Opakujem! Nemôžeš byť na druhom závislý. Závislosť neplodí nič dobré. Závislosť ničí. Ničí nie len v zárodkoch, ale i neskôr, dokonca pred dokončením tej vašej spoločnej „stavby“. Zaviera druhého do určitej klietky, v ktorej sa začína cítiť nekomfortne a v tomto momente začne ten človek hľadať cestu, ako z tejto klientky von. Hľadá z nej zámok. Zámok na to, aby mohol vykĺznuť. Nepozorovane, pomaly, ale hlavne vykĺznuť. To je ten moment, kedy sa dvaja začínajú od seba vzďaľovať, pretože čím viac sa jeden snaží a čím viac na druhého tlačí, tým viac sa druhý vzďaľuje. Potrebuje priestor, potrebuje pocit, ktorý mal predtým, ako bol s tým druhým, čo mu jeho priestor vzal, potrebuje voľnosť…

Vtedy si uvedomíš, že čím viacej sa snažíš, čím viacej dávaš, tým ti je milovaná osoba vzdialenejšia. Je to scenár, ktorý sa opakuje u väčšiny z nás. Opakuje sa až dovtedy, kým sa z nej nepoučíš. A jedného dňa, keď si opäť zbúraš ten váš spoločne staviaci domček, staviaci opäť s niekým iným a ostaneš pri ňom stáť, sám si uvedomíš to, čo nikdy doposiaľ… A až po tomto uvedomení môžeš stavať tak, že ten domček nielenže spoločne vybudujete, ale bude mať i skutočne pevné základy. Pretože… Láska nie je závislosť. Láska je voľnosť. Láska je vedieť žiť spoločný život a zároveň i ten svoj. Láska je vedieť byť spolu i osamote. Láska nie je očakávanie, ale je to viera, že to, čo má byť skutočne i bude a to bez toho, aby si druhého  do niečoho tlačil.  Láska nepozná putá.  Láska je voľba. Nikto si však dobrovoľne nezvolí klietku, nevzdá sa svojich snov, neutečie pred tým, za čím sa celý život naháňal. Láska je viera. Láska je dôvera. Láska je to, keď druhému dávaš bez toho, aby si čakal, že sa ti niečo vráti späť. Láska je to, keď sa tešíš z toho, keď druhému spravíš radosť. Láska je to, keď je človek šťastný vďaka tomu, že je s tebou. Skutočná láska nemôže vzniknúť zo závislosti. Nemôže jej predchádzať. Láska je voľba oddať sa človeku a nič nečakať. Láska nie je to, že čakáš, že ti každé dve hodiny zazvoní telefón s tým, že ti druhá osoba povie, ako ťa miluje. Láska je to, keď nečakáš od druhého absolútne nič. Láska je to, keď ti tá osoba dá všetko napriek tomu, že nič nepýtaš. Láska je však hlavne skutočnosť, že si zo všetkého najviac praješ, aby bol šťastný ten druhý, keď prvýkrát nemyslíš na seba, ale práve na toho druhého.

Preto nekaz to, čo môže byť skutočne krásne len tým, že si zameraný viac sám na seba ako na toho druhého, pretože o tom láska nie je. Láska je o tom, že dáš človeku na výber. Dáš mu možnosť, aby sa rozhodol sám, či ti dá „všetko“ alebo nič. Ale zapamätaj si jedno, pokiaľ budeš od druhého stále niečo očakávať, nie je to cesta k láske, je to cesta k závislosti a cesta k jej záhube. Preto skutočne nemilujeme mnohokrát, ako si to myslíme. Možno mnohokrát prežijeme počas života zamilovanosť, ale lásku až vtedy, keď dáme tomu druhému krídla a pochopíme, že ten život máme pekný i jednotlivo, avšak skutočnosť, že sme spolu a nie len od seba je preto, lebo to tak chceme obaja. Nie len jeden..

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.