My ženy máme nie­kedy ob­do­bie, kedy presne vieme, čo chceme. Síce sa to ne­stáva často, ale aj ta­kéto dni sú. A práve v tomto čase, sa nám zvyknú pri­ho­diť veci, ktoré by sme za iných okol­ností ví­tali s ná­ru­čou, ale v da­nom mo­mente sa nám vô­bec ne­ho­dia.

Ve­dela, že nechce nič vážne. Zá­ro­veň však po­tre­bo­vala cí­tiť prí­tom­nosť iného člo­veka. A vtedy keď to naj­me­nej ča­kala, vstú­pil jej do cesty práve on.

Nech­cela sa na­mo­tať, nech­cela nič sľu­bo­vať, je­diné čo chcela, bolo smiať sa v jeho prí­tom­nosti a uží­vať si spo­ločné chvíle, ktoré ale mali dá­tum svo­jej splat­nosti. Presne ve­dela, kedy od­íde, a aj to, že sa ne­o­platí za­hrá­vať s citmi, ako jeho tak aj svo­jimi.

A predsa si k sebe na­šli cestu.

 A predsa sa jej do­stal hl­b­šie pod kožu.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Žiaľ, takto to v ži­vote býva. Vtedy keď niečo chceme, to ne­dos­ta­neme a keď sa pre­sta­neme o všetko sna­žiť, ži­vot nám sám po­núkne mož­nosti. Keď si už mys­lela, že na svete ne­exis­tuje nik, kto by jej bol vy­ho­vel, ob­ja­vil sa on a ona ve­dela, že je to chlap, kto­rého by raz možno pred­sta­vila ro­di­čom. Ok­rem toho, že jeho vý­zor pú­tal po­zor­nosť ne­jed­nej ženy, jeho sprá­va­nie len po­tvr­dilo slušnú vý­chovu. Kon­ver­zá­cie, ktoré viedli ne­mali konca kraja, a ho­diny ubie­hali tak rýchlo, že po­jem čas stra­til svoj zmy­sel po celú dobu čo boli spolu. Dá­val jej toľko po­zor­nosti, koľko si za­slú­žila, a koľko jej ne­dal už dávno žia­den muž. Aj v tom ob­me­dze­nom čase, ktorý mali pre seba vy­me­dzený, jej do­prial toľko pries­toru koľko po­tre­bo­vala. A ani raz sa ne­cí­tila ob­me­dzená, ani raz ním ne­bola otrá­vená. Jed­no­du­cho sa na­šli, a aj keď obaja ve­deli, že to nemá žiadnu bu­dúc­nosť, nech­celi sa vzdať vzá­jom­nej prí­tom­nosti.

zdroj: unsp­lash.com

Kiežby boli všetky vzťahy také ako tento. Uvoľ­nené, slo­bodné, plné smie­chu, vášne a ra­dosti, bez toho aby si na toho dru­hého nie­kto ro­bil ná­rok. Bez žiar­li­vosti, bez cham­ti­vosti a vy­po­čí­ta­vosti. Boli spolu len tak. Preto, že si roz­umeli a mali sa radi. Preto, že im to obom pri­ná­šalo prí­jemné po­city a ve­deli, že mu­sia vy­užiť svoj čas na­plno ešte pred­tým, než sa to celé skončí.

A tak po­tom ne­os­talo nič iné, len krásne spo­mienky, bez ur­či­tého za­čiatku a konca, žiadne slzy smútku ani hnev, len re­a­lita, ktorá bola mies­tami kraj­šia ako sen.

Komentáre