Pred nie­koľ­kými me­siacmi som stretla nie­koho, s kým som okam­žite cí­tila „ché­miu„. Nie­koho, pri kom som sa cí­tila sama se­bou od za­čiatku a ne­mu­sela som sa vô­bec na nič hrať. A pred nie­koľ­kými me­siacmi by som ne­bola po­ve­dala, že to všetko raz skončí.

Bola som si cel­kom istá, že bol ten pravý. Za­kaž­dým, keď sme sa stretli som bola ohro­mená, ako na mňa do­káže pô­so­biť už len je­den po­hľad.

Spo­čiatku som si ale nech­cela pri­znať to, že som do neho za­mi­lo­vaná. Ne­bol ne­jako ex­tra prí­ťaž­livý, ani lás­kavý… Ale bol ako ja. Sku­toč­nosť, že sme si boli v mno­hých ve­ciach po­dobní ma stra­šila, pre­tože som ve­dela, že ak mu dám šancu, bu­dem sa báť, že ho stra­tím. Ve­dela som, že ne­ná­vi­dím strá­cať ľudí, kto­rých mi­lu­jem.

Ako však išiel čas, uve­do­mila som si, že múry a steny me­dzi nami sú už dávno zbú­rané a pus­tila som ho do môjho srdca. Nech ma vidí sku­točnú, nech ma vidí so všet­kými zra­ni­teľ­nými vlast­nos­ťami, ktoré mám. Cí­tila som niečo ne­sku­točné, niečo iné a niečo nové. Vy­de­silo ma to a chcela som utiecť. Av­šak čím viac som sa ho sna­žila ne­chať ísť, tým viac som sa k nemu pri­pú­tala.

Keď som bola s ním, všetko vy­ze­ralo tak jed­no­du­cho. V ni­čom som ne­vi­dela prob­lém a mys­lela som si, že všetko zvlád­nem.

Bola to di­voká láska, ktorá rýchlo za­čala a rýchlo, bo­hu­žiaľ, aj skon­čila. Ne­ve­rila som, ako rýchlo to na­ozaj do­ká­zalo prísť. Ako rýchlo ma do­ká­zal opus­tiť, keď už ve­del, že ma má celú.

V ur­či­tom čase som ve­rila, že ma mi­lo­val a bola som o tom pre­sved­čená. Lenže… Toľko času som strá­vila tým, že som sa ve­no­vala ve­ciam, ktoré ne­boli pod­statné, že som za­bú­dala na to naj­pod­stat­nej­šie.

Roz­bil moje srdce na mi­lión častí a ne­viem ako sa mám znovu po­sta­viť na nohy. Ve­rím však, že raz si od­pus­tím za to, čo všetko sa stalo a za chyby, ktoré sme spra­vili.

Že si od­pus­tíme za to, že sme mali lásku, ktorú sme ne­mohli za­chrá­niť, no aj tak sme sa mi­lo­vali. 

 

Zdroj: thought­ca­ta­log.com

Komentáre