Láska je krásna. Keď prídeš domov z práce a čaká ťa niekto doma, si šťastná žena. Keď máš pri kom zaspávať a keď ťa môže niekto ochraňovať, si milovaná žena. Keď sa máš s kým rozprávať a zažívať všetky radosti dňa, si spokojná žena. Keď ti má kto povedať „dobré ráno“ a „dobrú noc“, si požehnaná žena, pretože máš niekoho pri sebe. Môžeš sa na neho spoľahnúť a môžeš mu dať celú svoju lásku.
No láska je aj o odpúšťaní a obetovaní sa. Je o tom, že svojho partnera miluješ tak veľmi, že sa mu celá daruješ. So všetkým, čo vlastníš. Tvoja láska musí byť veľmi mocná, aby odpustila všetko zlé, čo sa odpustiť dá. Nezabudnúť, ale odpustiť. Tvoja láska musí byť pokorná a obetavá, že sa vydáš na cestu, ktorou by si inak nešla, kebyže nemáš partnera.
Láska, ktorá je úprimná, veľa odpúšťa. Nikdy sa nevzdáva a rastie ďalej. Samozrejme, tvoj partner by sa nemal snažiť zraniť ťa len preto, pretože vie, že mu všetko odpustíš. Nemal by po tebe šliapať a robiť si z teba žarty len preto, pretože si dobrá a láskavá žena. Mal by si ťa vážiť a byť vďačný za to, že práve TY môžeš byť jeho partnerkou. Mal by byť šťastný za to, že môže byť milovaný.
Láska, ktorá je úprimná, sa veľa obetuje. Robí veci, ktoré sú ťažké a žiadajú veľa sebazaprenia. Je trpezlivá a všetko vydrží. Neponáhľa sa, pretože vie, že má celý život pred sebou. Obetuje sa pre partnera, pretože láska vyviera zo srdca. Nie z požiadaviek. Tvoj partner by sa mal vedieť obetovať rovnako, ako sa ty obetuješ pre neho. Vždy by ste mali vedieť nájsť kompromis. Vďaka nemu budete obaja šťastní, aj keď niečo obetujete.
Láska je krásna, starostlivá, milujúca a nebolí. Zapamätaj si to. Nebolí, pretože aj ty odpúšťaš a obetuješ sa z lásky, nie z bolesti. Bolí zrada ľudí, bolí nevera, bolí klamstvo a neúprimnosť. Láska nikdy.
