S touto frázou sme sa stretli hádam všetci. Zaťato v to veríme, a obhajujeme si túto rokmi zažratú lož, ktorá pri dokonalom opakovaní sa pomaly, ale isto stala pravdou. Lásku sme si premenili v niečo, čo sa dá vlastniť.  Súkromný majetok, cudzím vstup zakázaný. Neznie to komicky? A takto sa správa väčšina ľudí.

Veď ma predsa  miluješ, prečo by si sa mal baviť s niekým iným?

Komu si sa práve pozdravil/a?

Ak by som nežiarlil/a tak by to znamenalo, že ťa neľúbim.

unsplash.com

Tieto a mnoho ďalších smiešnych fráz používame na každodennom poriadku, a myslíme si, že je to v poriadku. Človeka nemôžeš vlastniť, nemôžeš mu nič zakazovať, či prikazovať. Nemôžeš sa ho snažiť odtrhnúť od sveta a žiadať od neho, aby žil len pre teba. Doteraz nechápem, prečo sa ľudia počas vzťahu snažia partnera zmeniť.  Ba čo je ešte horšie, snažia sa ho privlastniť. Len pre seba. Vo všeobecnosti platí názor, že ak sa rozhodneš ísť do vzťahu musíš sa podľa toho aj správať. Žiadne ďalšie dámske jazdy, končiace niekde na diskotéke, žiadna káva s kamarátom, žiadne telefonáty spolužiakom (nech už je dôvod akýkoľvek ) . Prečo by si vôbec niekde mala chcieť ísť sama? Prečo by si chcela tráviť voľný čas po svojom ?  Prečo by si mala mať potrebu spoznávať nových ľudí?

Nevidím dôvod, prečo byť na sebe nalepení 24/7. Veď týmto spôsobom sa už o mesiac nebudete mať o čom baviť. Nevravím, že trochu žiarlivosti vo vzťahu nie je potrebné, v niektorých prípadoch nám to dá milo najavo, že druhému na náš záleží. No s ničím netreba preháňať.

Sloboda, a tým nemyslím stav zaznamenaný niekde na úrade, je pocit, ktorý ti nik nemôže vziať. Preto nedovoľ, aby ti hocikto zasahoval do tvojej vnútornej slobody. Človek, ktorý ťa bude milovať to pochopí a bude rešpektovať. Veď vzťah, v ktorom nie je dôvera, za veľa naozaj nestojí.