Možno sa nie­kedy ču­du­ješ, prečo sú nie­ktorí ľu­dia oveľa úspeš­nejší, ako iní. Sú in­te­li­gen­tnejší? Sú viac draví? Majú ne­jaký vro­dený ta­lent? Alebo ide na­ozaj len o šťas­tie? Úspech však (väč­ši­nou) ni­komu nie je po­daný na zla­tom pod­nose. Treba si za ním ísť. No pred­tým, ako sa na túto cestu vy­dáš, by si mal ve­dieť jednu ži­votnú pravdu, ktorá je síce krutá, no dá ti na­ozaj veľa.

U väč­šiny ľudí je sce­nár na­sle­dovný: pre niečo sa roz­hodnú, skú­sia to, zly­hajú, vzdajú to. Ne­ús­pech ich zne­chutí na­toľko, že za­budnú na svoje sny a na dô­vod, pre ktorý sa danú vec roz­hodli skú­siť. Spo­mí­naná ži­votná pravde znie preto na­sle­dovne:

Každý, na­ozaj každý, na za­čiatku zlyhá.

Žiaľ, vo väč­šine prí­pa­dov to vy­zerá na­sle­dovne:

  • za svo­jich pr­vých 100 na­pí­sa­ných člán­kov sa bu­deš v bu­dúc­nosti han­biť;
  • tvo­jich pr­vých 5 kníh budú ne­pre­dajné braky;
  • tvo­jich pr­vých 30 pre­ja­vov na ve­rej­nosti bude straš­ných;
  • tvo­jich pr­vých 50 kre­sieb bude vy­ze­rať ako diela škôl­ká­rov;
  • tvo­jich pr­vých 100 piesní sa ne­bude dať po­čú­vať.

Možno sa na tieto čísla zde­sene po­ze­ráš a že­láš si, aby boli len pre­hna­ným vý­mys­lom. Áno, možno sú. Na čom však zá­leží je to, že si mu­síš uve­do­miť, že nič, s čím len za­čí­naš, prav­de­po­dobne ne­bude dobré.

Možno sa ťa tvoj ne­ús­pech dot­kne a zraní ťa. Čo­koľ­vek si vy­tvo­ril, vlo­žil si do toho predsa kú­sok seba. No skla­ma­nie zvy­čajne býva pr­vou za­stáv­kou na ceste k úspe­chu. Má ťa na­učiť vy­trva­losti a tr­pez­li­vosti. Má ťa na­učiť, že tie naj­lep­šie veci ne­pri­chá­dzajú hneď a na­raz. Na tie naj­lep­šie veci si treba po­čkať, no ver tomu, že to bude stáť zato.

Te­raz, keď už túto krutú ži­votnú pravdu po­znáš, vieš, čo je tvo­jou úlo­hou. Tré­no­vať, tré­no­vať a tré­no­vať. Pre­tože len pra­vi­delný a sve­do­mitý tré­ning robí maj­stra – v čom­koľ­vek.

Zdroj: pe­xels.com

Na­prí­klad, ak si spi­so­va­teľ, no na tvoju pr­vo­tinu ti cho­dia z vy­da­va­teľs­tiev samé za­mie­tavé od­po­vede, ne­zna­mená to, že sa máš vrá­tiť späť do práce, s kto­rou si skon­čil, aby si od 9-tej do 17-tej za­bí­jal svoju kre­a­ti­vitu. Ak v srdci cí­tiš, že si špor­to­vec, no ne­us­pel si na pr­vom šam­pi­onáte, ne­zna­mená to, že toto nie je tvoja pre­dur­čená cesta. Ak si gra­fik, no na svoje prvé práve po­čú­vaš pri­veľa kri­tiky, ne­zna­mená to, že by si mal zme­niť za­mest­na­nie.

Ne­ús­pech zna­mená len jedno: si na tej naj­správ­nej­šej ceste, no aby si one­dlho pred­be­hol všet­kých os­tat­ných, mu­síš na sebe hneď te­raz za­čať pra­co­vať ešte viac. In­ves­tuj do zlep­še­nia svo­jich schop­ností ener­giu, čas aj pe­niaze – ak vy­tr­váš, všetko sa ti nie­koľ­ko­ná­sobne vráti.

Chceš rad­šej ne­jaké prí­behy z re­ál­neho ži­vota? Tak na­prí­klad:

  • Oprah Win­fre­y­ová bola zo svo­jej pr­vej TV show vy­ho­dená, na­koľko vraj ne­bola dosť dobrá.
  • Step­hen King do­stal na svoju prvú knihu z vy­da­va­teľs­tiev 30 od­mie­ta­vých od­po­vedí.
  • Mi­chael Jor­dan hral na stred­nej škole bas­ket­bal na­ozaj mi­zerne.
  • Walt Dis­ney do­stal ako re­dak­tor vý­po­veď, na­koľko mu podľa šéf­re­dak­tora chý­bala pred­sta­vi­vosť a ne­mal dobré ná­pady.
  • J.K. Ro­wlin­gová po­slala Har­ryho Po­ttera do 12 vy­da­va­teľs­tiev. Všetky jej po­ve­dali, že je málo zau­jí­mavý a knihy by ne­us­peli.

Takže, čo­koľ­vek práve ro­bíš, pa­mä­taj si je­diné: do­časný úspech je do­priaty mno­hým. No ob­rov­ský a trvalý úspech, ktorý ale vždy za­čína ne­ús­pe­chom, je da­rom len pre tých, ktorí sú na­ozaj naj­lepší a vy­trvajú v tom, čo ro­bia.

Zdroj: li­fe­hack.org

Komentáre